Streda 1. októbra
1673, Pernek
Postavy:
Jasana Divnonôžka,
cigánska burička narodená v znamení Havrana (Thera)
Gasparus
Ladislaus Pálffy, veľmož a dôstojník-artilerista, s komorníkom Vavrincom
Žigraiom a pobočníkom Solomonom Vinklerom (Gašpar)
Gerhard Rausche, dominikánsky
inkvizítor z Nemcov (Hozo)
Jesenné poludnie,
zatiahnutá obloha, neobvyklá zima a mrazivý vietor. Vrcholky Karpát sa
halia do tmavých mrakov. Pod nohami praská zmrznutá tráva. Obyvatelia Perneku
so zachmúrenými výrazmi chodia po dedine a vylievajú na zem kde vína, tu
pálenky, inde piva, mrmlajúc pritom modlitby k sv. Valentíne. Na zvonici
novučičkého kostola Svätého
Ducha, do ktorého staviteľ začlenil zbytky staršej kaplnky pochádzajúcej
snáď ešte z 10. storočia, zazvoní umieračik. Minimálny pohrebný sprievod,
zložený z oficiálne odeného richtára Melichera Rotha, opitého pátra
Demetera Šutoviča, hrobára a troch najatých dedinčanov sprevádza lacnú
truhlu na dedinský cmiter, pomedzi bizarne opulentné rodinné hrobky a rovy, k otvorenej
jame. Bez hudby a bez emócií.
Úradnú procesiu
preruší príchod pána veľkomožného, Gašpara Pálffyho, ktorý sa autoritatívne
začne dožadovať vysvetlenia, a jeho suity. Komorník, zbožný starý
Vavrinec, odhadzuje náklad, ktorý mu veľkodušne pán Pálffy dovolil niesť peši,
a so zopnutými rukami padá na kolená. Vycítiac príležitosť, Cigánka Jasana
mu začne núkať amulety a sväté obrázky, ignorujúc zlovestné richtárove
pohľady a vyhrážky Salomona Vinklera, pánovho pobočníka. (Gerhard strávil už predchádzajúcu noc na Gašparovom
sídle vo Veľkých Levároch a pricestoval tak s ním, vezúc sa na
komorníkovom koni. V tejto prvej scéne sa zoznámili s Jasanou, ktorú
Gašpar veľkomyseľne začlenil do svojej suity, vidiac jej rôzne nadania.)
Na trovy obce
(tak aspoň tvrdí richtár, argumentujúc nákladmi 40 uhorských strieborných
grajciarov, ktoré Pálffy promptne pokryje) je pochovávaná Barina „Smrtka“
Weberová, mladá lovkyňa od Zvolena, ktorú v pondelok večer našli v lese
dotrhanú divými zvermi. Útok prežil len Valo Kramár, lovec čarodejníc,
strábiaci sa z rozsiahlych poranení u miestneho felčiara, Barela
Pántika. Zvyšní štyria cudzinci, ktorí sa v pondelok ešte pred obedom
vydali do Skrytého údolia k ruinám pohanského chrámu, ostávajú nezvestní.
A tak začína
vyšetrovanie vedené urodzeným pánom Pálffym, v ktorom mu zdatne sekunduje
inkvizítor Rausche, a ktoré – s odvahou a inými prostriedkami –
sprevádza aj Jasana. Stane sa:
- Barina má síce na tele stopy po zuboch a pazúroch divých zvierat (vlkov? divých psov? medveďov?), avšak aj zranenia po sečných a tupých zbraniach. Podobne aj Valo.
- Barinu majú pochovať s píšťalkou a s listom, dosvedčujúcim plánovanie vraždy. Rausche oboje potajme zabaví.
- Páni bývajú a hodujú na bohatých pokrmoch z krčmy Modrá knižnica na trovy richtára, ako malý trest za pokus o podvod, keďže pohreb stál len 20 strieborných a už bol uhradený z prostriedkov Vala Kramára.
- Valo Kramár vyjaví čosi viac o miestnych procesoch s čarodejnicami, ktorým sa jeho skupina pokúsila zabrániť – odvádzajúc so sebou najnovšiu „obeť“ Stázku Valihoru, ktorá mala kováča Fľocha ako sukubus v noci počarovať, až mu na hrudi ostal sčervenalý odtlačok ľudskej dlane, a jej matku Axiómu. Valo žiadne stopy či pachy čarodejníctva neobjavil.
- Valo im tiež dá mapu, ktorú jeho výprava kreslila pri vstupe do podzemia a opíše im prvý stret so „psohlavcami“, bytosťami s vlčími hlavami a vzpriamenou chôdzou, hovoriacimi jazykom pripomínajúcim ruštinu (?). Pri tomto strete piatich psohlavcov zajali, avšak pri zostupe do Perneku boli v lese prepadnutí ďalšou skupinou psohlavcov.
- Kým sa lekár a zotavujúci sa Valo venujú Pálffymu a Rauschovi, lekárova žena Meluzína vykĺzne von a zamieri k tesárskej dielni.
- Pálffy sa dopočuje legendu o pluku križiakov, ktorí tu kedysi pred storočiami mali zmiznúť.
- Jasana čosi vyzvie o predchádzajúcich obetiach nedávnej miestnej lynčovacej mánie: (1) Sedemnásťročnej Svetluši Séčiovej, dcéry sedliaka, pred troma mesiacmi obvinenej z čarodejníctva tesárom Norom Pliagom, keď na moste našiel dymiace a sírou páchnuce odtlačky kopýt, vedúce až k jej izbietke. (2) Čerstvo vydatej Fabuli Puškášovej, ženy porybného, ktorá všetky zásoby v komore Meluzíny Pántikovej zmenila na húsenice. (3) Slobodnej matke Vetvici Gregorovej, ktorá porodila dieťa s troma očami. Obvinené miestni vodili hore do Skrytého údolia k chrámu, kde ich pripútali ku kolu a zanechali svojmu osudu. (Jasana však našla jeden čerstvý dospelý a jeden detský hrob.)
- Toto sa dialo s richtárovým požehnaním a bez zásahu jeho pravej ruky, strážmajstra Jána Andrássyho, ktorý si vraj kedysi z dobrodružstiev priviezol truhlicu plnú prekliatych artefaktov, či miestneho katolíckeho duchovného, pátra Demetera.
- Pántikovci sa do Perneku prisťahovali len nedávno, najviac pred troma rokmi, a vyzerajú byť luteránmi, aj keď sa v týchto nehostinných časoch zdráhajú sa k svojej viere priznávať.
- Jasana vylezie do príbytku Nora Pliagu nad jeho dielňou, kde nájde niekoľko cudzími rečami písaných kníh, odcudzí jednu stranu z jeho denníka, a nájde zopár ďalších podozrivých predmetov, ako napríklad striebornú harfu, používané zbrane a vlhký, od lesnej prsti zašpinený plášť. Presne v tom istom čase Rauschovi Noro, konfrontovaný s cestopisom v španielčine, do očí tvrdí, že nevie čítať. (Na odhalenie klamstva, ktoré ma inkvizítor na takmer úplne spoľahlivej hodnote 2-6 na 1k6, hodil Hozo jednotku. V priebehu sedenia štyrikrát po sebe... Darmo, kocky robia príbeh.) Denník sa zdá dokazovať Norovu chlípnosť a túžbu po Svetluši Séčiovej a jeho nenávisť po tom, ako ňou bol odmietnutý.
Sedenie končí vo
švrtok 2. októbra, na obed. Neprirodzené mraky nad Karpatami vyzerajú ako
bojujúce draky, ľudia sa prežehnávajú a otvorené priestranstvá prechádzajú
rýchlym krokom.
Skúsenosť: Každá postava 50 XP.