Pernek, piatok 24. október 1673
Pokračovanie štvrtej výpravy do pohanského chrámu v Stratenom údolí
Postavy:
Jasana Divnonôžka, cigánska burička, Sprievodkyňa Posla
Nádeje, pokladníčka družiny (prieskumníčka, 2. úr., Thera)
- jej pobočník Ján Andrássy,
miestny pivovarník, veterán tureckých vojen od Galatie a ako kapitán (a jediný
člen) perneckej stráže pravá ruka richtára, najnovšie aj otec jej ešte
nenarodeného dieťaťa (ozbrojenec, 1. úr., CP)
Gasparus Ladislaus Pálffy, veľmož a dôstojník-artilerista,
neformálny veliteľ družiny (ozbrojenec, 2. úr., Gašpar)
- jeho osobný strážca Menhart Paulis,
prepustený artilerista-autista so zvonivým hlasom (ozbrojenec, 0. úr., CP)
- jeho komorník Vavrinec Žigrai
(bez povolania, CP)
- Pišta Gulag Vrásčitý (ozbrojenec
a veštec-amatér, 1. úr., Jano), veliteľ oddielu ľahkej prieskumnej jazdy,
ktorý mal na začiatku 6+1 členov (ale tento počet sa rýchlo znižuje)
Gerhard Rausche, dominikánsky inkvizítor z Nemcov,
neformálny hovorca družiny (učenec, 2. úr., Hozo)
- jeho slúžtička Tangenta Rojková
(bez povolania, CP)
Gojko Mitić, chorvátsky akrobat a herec s darom
ošetrovať choroby (prieskumník, 2. úr., Lachčo)
Michal Szabó, univerzitný učiteľ z Púchova, ktorý
študoval v Novákoch a v Carihrade, posadnutý starými jazykmi
a svojimi detskými traumami, hľadajúci bájneho šarkana (učenec, 1. úr.,
Pedro)
Zachariáš „Lomikrk“ Mazurko, šarha so psom Pezinská beštia, hovoriaci
psím jazykom (ozbrojenec, 1. úr., Antharon)
Po krátkom smútení a rabovaní Valovej výstroje sa skupina zorientuje. Gojko
opatrne postupuje na most a skúša hľadať stopy, inkvizítor niekoľko krokov
za ním poskytuje jasné svetlo. Na opačnej strane sa do lúčov lampáša dostane
obrovské telo, ako sa na most vytiahlo obrovské telo – starý, kostnatý páchnuci
starec, vysoký asi osem krokov, s lišajníkmi v brade, oblečený v nahrubo
pozošívaných dotrhaných vreciach a s neprítomným pohľadom. Po
drobných nedorozumeniach, keď sa s ním pokúšal dorozumieť Michal Szabó v sumerčine
(ktovie, odkiaľ ju ten bastard ovláda!), rolu vyjednávača prevzal v gréčtine
Rausche. Obor nakoniec prijal šesť denných dávok zásob a zaliezol späť pod
most, odkiaľ sa začalo ozývať mľaskanie.
Na opačnej strane mosta, za niekoľkými krokmi klzkého brehu rieky, je
štvorcový vchod do skaly. Chodba, tri kroky široká a tri kroky vysoká, je
obložená panelmi z bieleho lešteného mramoru, na stenách má každý panel reliéf
lebky. Družina sa zoradila, zaujala postavenie a vyrazila do tmy. Vtom sa
ozve škrípanie kameňa o kameň. Do svetla lampáša vstúpi pomaly sa sunúca masívna
kamenná, asi dva a pol kroku vysoká, socha orientálneho kráľa. Družina
začne pre postavou so slepými očami cúvať von z chodby. Michal Szabó
vypálil presnú ranu z muškety, ktorá soche odlúpila kus ramena, čím
ukázal, že je zraniteľná. Je tiež vidieť, že socha má trhliny a línie,
akoby bola pozliepaná z rôznych kusov horniny. Socha následne uvalila
pažou žoldnierovi Filipovi takú, že napriek obetovaniu štítu, ktorý skončil
rozdrvený v mramorovom prachu, ho prešla chuť stáť na nochách. Gojko ho
namiesto boja začal ťahať von z chodby. Zároveň asi polovici družiny oťaželi
údy akoby boli z olova, pohybujú sa spomalene ako v hustom mede. Jasane sa
podarí zapáliť bombu a vrhnúť ju soche medzi nohy. Tá ju neodkopne, ale
nevšímavo prekročí – avšak výbuch ju len trocha poškodí, ani nezhodí – a našťastie
šrapnely nezasiahnu nikoho iného, ani nestrhnú so sebou chodbu. Socha vychádza z chodby
a, nevšímajúc si dorážanie šablí a pík, smeruje k Jasane, ktorá s Gojkom
a inkvizítorom ustupuje na most. Len tak spakruky mávne a skoro odrazí
hlavu Menhartovi Paulisovi, ten našťastie tiež obetoval štít. Čepele družiny
nachádzajú trhliny v kameni a páčia a štiepia, socha sa nakoniec
rozpadá na kusy. (750 bodov skúsenosti!
Ale vydeľ to desiatimi...)
Po tomto úspechu si družina dá hodinový odpočinok – obväzujú zranenia,
nabíjajú pištole a muškety, jedia zostávajúce zásoby. Szabó skúma tmavú hlavu
a nachádza klinovým písmom vyrytý nápis, vinúci sa na kamennej kráľovskej
obrúčke okolo celej hlavy: „Kráľ Darazin, poraziteľ chetitských a akkadských
kmeňov a dobyvateľ Erechu, zbožne pokľakol na kolená pred černokňažným
kniežaťom Kišim, Falusom v temnotách, a prijal od neho dar večného života
a túto nesmrteľnú schránku.“ Usúdi, že duša sochy sa ukrýva práve v hlave.
Gojko masívnym kováčskym kladivom drví všetky úlomky na menšie a menšie,
ale hlava odoláva. Lomikrk sa rozhodne túto 180-kilovú opachu kotúľať za
družinou.
Gojko s Jasanou medzitým skúmajú koridor. Nachádzajú na ľavej stene,
asi tridsať krokov od vstupu, dve reliéfové lebky, ktoré sú vytesané
detailnejšie ako ostatné. Pri každom dotyku sa ozve démonský rehot. Spoločne
ich naraz zatlačia, čím sa dva panely roztvoria a odhalia lievikovitý
priestor, ústiaci do uzunkej, nahrubo otesanej chodby.
Zároveň však na ostatných odpočívajúcich z tmy, zo západnej časti
brehu, vybehne šesť besných, ešte mokrých exemplárov plazieho národa. Nemajú
žiadne zbrane ani zbroje, len pazúry a rybacinou a vápnom páchnuce
zubaté papule a náhrdelníky a amulety z kostičiek a farebných
kamienkov. (Tu vznikol priestor pre
situačné rozhodnutie. Postavy nijako zvlášť nedávali pozor a oddychovali,
jašteráci ich ale na druhú stranu neprekvapili. Vymyslel som na to variant
ability checku. Tí, ktorí mali pištole, stihli vystreliť, ak troma kockami
hodili menej alebo rovnako ako obratnosť; tí, ktorí mali kuše alebo muškety,
museli uspieť štyrmi kockami, lebo sú to ťažšie a neohrabanejšie zbrane.)
Útok bol odrazený napriek nie ideálnej obrannej línii. Dvoch jašterákov zložili
hneď, dvoch v nadchádzajúcom boji zblízka, a na útek sa obrátiacich
zvyšných dvoch dostali vrhnutou dýkou a strelami z luku Jasana s Gojkom,
ktorí zaujali postavenie na moste. Obor pod mostom nereagoval na Rauscheho
prosby o pomoc, ale rád potom prijal ďalšiu potravu a telá si začal
sťahovať pod most.
Pach čerstvo preliatej krvi však prilákal okrovú sneť, ktorá po stene
jaskyne začala zliezať k plazím ostatkom. Szabó, fascinovaný týmto asi dva
kroky štvorcové veľkým organizmom, ho začal páliť fakľou. Sneť však začala
vystreľovať panôžky a tak mu s ňou nakoniec pomohli žoldnieri s fakľami
– sneť škvrčí, bublinkuje, tmavne a nakoniec celá kolónia odumiera.
Nasleduje výprava do tajných priestorov, Gojko ide schodmi ako prvý. Teda šiel
by, ale celé schodisko je pokryté nepriechodnými pavučinami. Lomikrk ku schodom
dokotúľa hlavu a pustí ju dole. Tá s dunením zrýchľuje, niekoľko
schodov rozbije a rozštiepi, trhá pavučiny, ale nakoniec ju sila nazbieraných
lepkavých lán zastaví. Gojko začne pavučiny opaľovať fakľou. Vidiac poza jeho
chrbát tento efekt, Szabó dolu hodí grécky oheň. Celá chodba vzplanie v ohnivom
inferne, až postavy musia cúvnuť pred hustým dymom, ktorý sa zdola valí. Hlava
sa znova rozbehne a dole zaduní ozvenou v miestnosti a roztriešti
nejakú holennú kosť. Pišta Gulag schádza dolu smerom k oranžovej žiare a obchádza
zuhoľnatelú schránku obrovského pavúka, nazerá do vysokánskej miestnosti z čierneho
lešteného bazaltu. Tá je štvorcová, deväť krokov na strane, popri stenách stojí
rad neozbrojených ľudských kostier. Oranžová žiara vychádza z ich očí. Keď
do jednej z nich hodí úlomok schoda a roztriešti krehkú kľúčnu kosť,
všetkých dvadsať kostier sa dá do pohybu a vyrazia úzkou chodbou, lezúc
jedna cez druhú. Pištovi sťahujú štít, pokúšajú sa mu prstné kôstky vraziť do
očí, do úst, do štrbín brnenia. Tomu sa podarí po schodoch vycúvať nahor, kde v bielej
chodbe, na jednej strane lieviku, už zvyšok družiny vytvoril líniu. Hrmia palné
zbrane (ktoré kostry zasahujú len na
dvadsiatke), vzduchom sa mihajú šable, učenci prispievajú novou taktikou
vrhania a kropenia svätenej vody. Jedna z kostier Pálffyho zrazila a škaredo
mu pochrámala ruku (mal na mále, ale
uspel v hode proti smrti), žiadne iné straty – aj keď družina už po týchto
bojoch mala dosť na mále (málo bodov
výdrže, žiadne zásoby, rozbité štíty). Szabó s výkrikom „Toto je
Púchov!“ rozdrvené kosti oštiava.
Dolu sa ale predsalen museli ísť pozrieť. Čierna miestnosť je vysoká asi 12
krokov. Na západnej stene sú masívne kamenné dvere s bronzovými držadlami
v tvare hadov. Vo výške piatich krokov je nad dverami po celej šírke
miestnosti asi krok široká rímsa, na ktorej sedia učupené dva démonické chrliče,
ktoré hľadia nadol. Gojko vylieza hore a kladivom, ktoré mu Pišta vyhodil
nahor, rozbíja najprv jeden chrlič a potom druhý, kamenné úlomky skopáva
dolu. Pišta si však kladivo pýta naspäť, lebo zisťuje, že pri stene ležiaca hlava na seba začína
nabaľovať kusy čierneho bazaltu – už mala skoro jedno rameno. Rausche na hlavu
navlieka batoh, aby obmedzil kontakt hlavy s všadeprítomnou horninou.
Jasana sa dotýka držadla, avšak povrch dverí sa vyduje v napodobenine ľudských
úst a tie jej chytia a drvia zápästie. Vytrhne sa a všetci sa
rozhodnú nepokúšať ďalej šťastie a vrátiť sa do Perneku. Berú hlavu,
Valovo telo a opatrne idú cez most. Schody na opačnej strane sú už opäť
schodmi, žiadna šmykľavka. Mrežu im príde otvoriť Strážca ohňa Viböcz –
rytiersku hliadku zo včera však družina nenašla. Cesta naspäť bola pomalá, ale
bez incidentov. Hlava putovala do truhlice a Rausche ju chce na voze odvieť
do Melku. Družina napriek tenčiacim sa financiám ohlasuje dvotýždňový downtime
(ktorý Pálffy potrebuje na zotavenie ruky), Jasana postupuje na tretiu úroveň.
