Kampaň Divné Hornouhorsko: Ako hráme

Hrávame takmer každý týždeň v pondelok alebo vo štvrtok od 18.00 do 22.00 v herni Storm na Heydukovej. Na oznamovanie termínov a koordináciu medzi hráčmi sa používa facebooková skupina, ktorú spravuje Sudca Bifi (teda ja). 

V princípe sa môže pridať ktokoľvek - záujemcovia, dajte mi vedieť. Stretli by sme sa na malý „prijímací pohovor“, ktorého účelom je najmä si overiť, či sa naše herné preferencie prekrývajú a či zapadnete do družiny. (Tvorba jednej postavy trvá približne 30 minút.) Vítané je aj jednorazové hosťovanie a diváci.


Každý hráč spravuje „stajňu“ dvoch až troch postáv (tzv. troupe play). To znamená:

• Každého herného sedenia sa zúčastní práve jedna postava, ktorú si hráč vyberie na začiatku sedenia; táto postava sa ráta ako práve aktívna. Ak aktívna postava zahynie v priebehu sedenia, Sudca sa vynasnaží, aby sa ďalšia postava mohla do hry zapojiť čo najskôr. 
• 10% zo skúsenosti, ktorú získa aktívna postava, získajú aj ostatné postavy v „stajni“. 
• Na začiatku hry sa postavy jedného hráča nemusia poznať a hráč ich aj po celú dobu hrania môže držať oddelene. Ak hráč chce, jeho postavy môžu mať spoločnú domovskú základňu či dokonca prostriedky. Postavy viacerých hráčov môžu vytvoriť spoločnú kliku (dobrodružnú spoločnosť), spoločne spravovať zdroje a koordinovať svoje záujmy (toto sa nám aj deje, spoločná základňa vznikla v Perneku).
• Hráč tiež môže na konci sedenia ohlásiť odchod aktívnej postavy na odpočinok (hlavne ak postava nazbierala vysokú traumu, či má nevyliečiteľné zranenia alebo neodstrániteľné prekliatia). Tým sa táto stáva cudzou postavou pod čiastočnou kontrolou hráča a budúcim zdrojom pre družinu (môže napr. ostatným postavám poskytnúť pomoc).
• Medzi sedeniami si hráč môže vygenerovať ďalšie postavy do maximálneho počtu troch postáv.
• Ak nejaká postava rieši zámery, ktoré vyžadujú dlhodobejší downtime - napríklad cestuje, venuje sa okultnému výskumu, trénuje zvieratá alebo svoju vojenskú jednotku a podobne - tak dočasne môže vypadnúť z deja a jej hráč hrá medzitým sa inú postavu.
• Hráč by si nemal do svojej postavy primýšľať dodatočné schopnosti alebo vybavenie, ako je to bežné v príbehových hrách. Takisto by si nemal pred tvorbou postavy vytvoriť pevnú predstavu, akú postavu chce hrať. V tomto štýle hry je mechanika (hody na vlastnosti a profesiu, cenník a vybavenie postavy atď.) primárna a hráč sa jej, vrátane náhodných výsledkov, ktoré generuje, akoby spätne pokúša dávať zmysel.
• Hráč môže svoje postavy spísať a definovať im ciele (pozri dokument Tvorba postavy, sekcia Získavanie skúsenosti). Postavy sa uploadnú tu na blog. Ciele postáv zároveň takto pre Sudcu slúžia ako „vlajočky“, teda signalizujú, čo by daný hráč chcel v hre vidieť.

Kampaň je organizovaná po vzore tzv. West Marches:

• V princípe je každé herné sedenie nezávislé a nezáväzné. Kto má čas a chce, príde. Na začiatku sedenia sa rýchlo vysvetlí, ako sa do deja zapojili nové postavy. (Skutočne dôležitá je motivácia hráča, nie postavy.)
• Okolo kampane Divného Hornouhorska sa takto okrem 2-5 pravidelných hráčov môže pohybovať 5 až 10 príležitostných hráčov. Zatiaľ nie je limit počtu hráčov na sedenie - toto budem riešiť, až by sa to malo stať reálnym problémom.
• Každé sedenie končí niekde v civilizácii. Približne 20 minút pred koncom sedenia hráčov upozorním, aby svoju výpravu pomaly smerovali ku koncu. (Toto má zabezpečiť nezávislosť jednotlivých sedení.)
• Po ukončení sedenia sa hráči rozhodnú, čo by chceli robiť na nasledujúcom sedení. To mi umožňuje pripraviť prostredie.
• Ako Sudca nemám žiadny preferovaný príbeh ani cieľ. Nebudem dej hry nijako usmerňovať a nemám žiadnu nevyslovenú agendu. Hráči sa nemusia snažiť uhádnuť, aké „dobrodružstvo“ som si pripravil a „nahrávať“ mi, a nemusia cítiť žiadny záväzok pokračovať v nejakej rozohratej príbehovej linke. Sudca v princípe len „objektívne“ reaguje na konanie postáv; príbeh postáv píšu hráči svojimi cieľmi a rozhodnutiami. (Ak by však hráči len čakali na to, ako ich Sudca zapojí do hry a nahodí im nejaké udičky, tak sa vlastne ani nemusí nič stať.)
• Herné prostredie sa prekresľuje práve tam, kde s ním postavy interagujú. Ak sa zastavia v malej dedinke a začnú sa s miestnymi rozprávať alebo sa začnú pri nakupovaní vybavenia predavača vypytovať na detaily, tak sa budú prekresľovať cudzie postavy a odkrývať tajomstvá. Okrem miernej preferencie pre preskúmavanie podzemí ako Sudca nekladiem postavám žiadne mantinely: môžu sa stať zberateľmi kníh, založiť si obchodnú spoločnosť, hrať dvorské intrigy, nechať sa naverbovať do vojska alebo založiť zločineckú organizáciu. Všade, kam sa postavy pohnú, sa bude otvárať hĺbka. (Toto sa tiež zvykne označovať termínom sandbox, pieskovisko.) Ako Sudca nerozhodujem, ktoré činnosti a prvky prostredia sú pre hru podstatné a ktoré nie a preto ich treba preskočiť.
• Hráči zanechávajú svojím konaním v hernom prostredí nezmazateľné stopy. Môžu tiež „odomknúť“ nové hráčske rasy, povolania či organizácie alebo patrónov, ktoré takto môžu slúžiť ako voľby pre nové postavy. (Napríklad žiadna postava na začiatku kampane nevie čarovať; kontakt s nadprirodzeným patrónom alebo ezoterickou organizáciou musí nastať v hre.)
• Družina by sa podľa možností nemala deliť, ale konať spoločne. Je tu ale možnosť, že v prípade veľmi špecifických cieľov bude krátkodobo viacero skupín postáv hrať paralelne.
• Na každom sedení by družina mala mať svojho kartografa (kresliča mapy podzemia), hovorcu (ktorý ostatných hráčov organizuje a komunikuje Sudcovi, čo kto robí) a prípadne aj kronikára (zapisovateľa dôležitých informácií, vyhotoviteľa zápisov zo sedení) a pokladníka (zaznamenáva získaný lup a jeho hodnotu). Tieto úlohy môžu rotovať medzi hráčmi zo sedenia na sedenie. Zápisy zatiaľ ešte robím ja, ale keď sa kampaň rozbehne, chcel by som túto zodpovednosť odovzdať ďalej, keďže mám dosť práce s prípravou.