5. sedenie: Kamenné sekery a štítový val

Pohanský chrám nad Pernekom, 9. októbra 1673

Postavy:

Jasana Divnonôžka, cigánska burička, Sprievodkyňa Posla Nádeje, pokladníčka družiny (Thera)

- jej pobočník Ján Andrássy, miestny pivovarník, veterán tureckých vojen od Galatie a ako kapitán (a jediný člen) perneckej stráže pravá ruka richtára

Štefan Szentpéteri, povýšený strigôň, kresťanský pustovník a potulný učenec v jednej osobe, sprevádzaný inteligentnou čiernou mačkou Gargamelom (Pedro)

Gasparus Ladislaus Pálffy, veľmož a dôstojník-artilerista, neformálny veliteľ družiny (Gašpar)

- jeho pobočník, Salomon Winkler, veterán korunnej ľahkej jazdy z protitureckých vojen

Gerhard Rausche, dominikánsky inkvizítor z Nemcov, neformálny hovorca družiny (Hozo)

Valo Kramár, lovec čarodejníc vidiaci potme (Jano, ale kým nedošiel som ho už-už išiel pichnúť do ruky Robovi Rothovi :D)

Gojko Mitić, chorvátsky akrobat a herec s darom ošetrovať choroby (Lachčo)

Lórant „Pavúk“ Balpataki, cigánsky lovec ľudí s neobvyklými darmi, terč ponižovania zo strany zvyšku družiny (Antharon)

Menhart Erdődy, vychovaný divými zvermi, milicionár a dráb z prešporskej stolice, prepustený kvôli nedostatku rešpektu k autoritám, alkoholizmu a blasfémii (Pedro)

Ono sa toho tak veľa nakoniec nestalo...

Vybojoval sa boj so psohlavcami, vyzbrojenými kamennými sekerami a kyjmi, na psohlavskej strážnici. Po ukázaní silovej prevahy v prvom kole boja sa zvyšok, vrátane veliteľky, vzdal. Mohol k tomu prispieť aj Gojko Mitić, čerstvý zajatec psohlavcov, ktorý sa v zhone boja vyslobodil z pút a bol pripravený psohlavcov napadnúť odzadu. Do zajatia takto padla veliteľka psohlavcov a traja samci.

V strážnici sa našlo ohryzené telo Lomikara Vinklera, ktorý nebol príbuzným Salomona Winklera. Takisto hromada výbavy po zajatej predchádzajúcej družine (po prepade 29. septembra). Z Perneku dorazili ešte Szentpéteri s Pavúkom, vyraziaci ešte za tmy a náhliaci sa za zvyškom družiny.

Veliteľka psohlavcov mala hlinený amulet, ktorý si Jasana zobrala a povesila na krk. Okrem toho trvá jej schopnosť psohlavcom rozumieť (aj keď nie je úplne isté, či jej oni rozumejú tiež). Keď sa zajatci začali dohadovať, Jasana takto vyrozumela, že veliteľka zlyhala tam, kde aj predtým Tá, ktorá tancuje v tmách, a že tým sklamala Kišiho. Tiež sa zdá, že psohlavci nevidia potme.

Kým sa postavy preberali lootom a pomaly chystali do pochodovej formácie, vynorila sa zo severného ohybu chodby ďalšia šesťčlenná psohlavská hliadka vyzbrojená lukmi. Padla prvá salva na oboch stranách, bez obetí. Ján Andrássy so Salomonom Winklerom vytvorili štítový val a zahájili nájazd na psohlavcov. Tí ustupujúc zvládli ešte nejaké neefektívne výstrely. Po zrážke a zahájení boja telo na telo začali psohlavci padať. Novopríchodzí a oslobodený Gojko Mitić, nevediac nájsť vhodný uhol na streľbu do zhluku bojujúcich z ukoristeného psohlavského luku, zasiahol zozadu do hlavy Vala Kramára a takmer ho oslepil a zabil. Psohlavci sa nechceli vzdať a bojovali až do posledného člena; po páde Salomona Winklera a oslabení prednej línie (keď už všetci ozbrojenci mali len po jednom ostávajúcom bode výdrže) postúpil dopredu aj strigôň Szentpéteri, ktorý žiaľ padol po prvej rane a nepomohla mu ani rýchla felčiarska pomoc výčitkami svedomia trpiaceho Gojka Mitića.

V ohybe chodby, kde sa boj odohral, je ešte čo skúmať (nápisy na stenách a pod.). Jasana sa medzitým sama vydala potme zvažujúcou sa chodbou za ohybom, mieriacou na západ. Po päťdesiatich krokoch, keď začala cítiť chladný ťah vlhkého vzduchu, sa vrátila.

Kým sa bojovalo, pokúsili sa oslobodiť a ujsť zajatí psohlavci, keďže Jasana zanedbala strážne povinnosti. (Útok prišiel práve vtedy, keď jedného z nich ešte vypočúvali a postavy mu už nezaviazali čumák.) Družina ich ešte hopkajúcich a prekúsavajúcich lano dobehla a s pomstychtivosťou dobila. Ujsť sa podarilo akurát tak veliteľke, ktorú však po krátkom prenasledovaní na schodoch chrámu, už pod šedou zatiahnutou oblohou, dobehol Pavúk a znehybnil ju hexenfängerom. (Okrem nej prežil ešte jeden psohlavský zajatec a Jasana si neskôr zobrala aj druhý amulet.) Nasledovala spŕška nadávok od Menharta Erdődyho, ktorý práve prikvitol na schody chrámu, ktorú sa postavy rozhodli prehliadnuť.

Po dlhšom dohadovaní sa Jasana vyzbrojená lampášom a svojím ochrancom Andrássym opäť vydala do zostupujúcej chodby. Zišli schodami do väčšej prirodzenej kaverny, ktorej dominovala hromada suti a kamenných úlomkov v strede sálu, lícujúc s masívnou trhlinou na strope jaskyne. Začali kavernu prehliadať, keď ich k ostražitosti primäl zvuk škrípania kameňa o kameň, akoby sa presúval masívny blok. Cúvli na schody a keď sa im do žiary lampáša dostala asi dva a pol metrová kamenná postava prastarého orientálneho kráľa, ako golem sa presúvajúca podlahou jaskyne, zaspätkovali a vrátili sa ku zvyšku postáv.

Pri schádzaní do Perneku pri suchom smreku natrafili na skrývajúceho sa Arpáda Hniličku, ktorý sa im síce vzdal, ale bol podozrivo nezastrašený vyhrážkami družiny či ranami Menhartovho korbáča. Valo si spomenul, že bol jedným z dvoch pacholkov kupca s látkami Petőfi Sándora, ktorý včera ráno aj s vozom opustil mesto.

Po príchode do Modrej knižnice (a zabránení dedinského lynču zajatcov zásahom Pálffyho autority) vysypal Menhart urezané psohlavské hlavy rovno do rozjedeného obeda stoličného pisára Vincenta Balog-Bojlera, čím vyvolal zodpovedajúcu dávivú reakciu. Pobledlý pisár aj pod tlakom rytiera Montbrécie súhlasil s odvedením psohlavských zajatcov do Prešporku. Montbrécia prisľúbil, že sa vráti, aj keby sa veliteľ prešporskej komendy alebo samotná hlava Rádu Ampringen rozhodli nezasiahnuť a nemalo by to patriť k jeho rozkazom.


Názov tohto príspevku odkazuje na kamenné sekery v rukách psohlavských hliadok a štítový val ako taktiku, ktorú postavy prvýkrát použili (prvý šík ozbrojencov so štítmi, za nimi druhý šík s dlhými zbraňami).