6. sedenie: Prízračná žena z Hernandovej knihy a prvé učenie sa kúzlam

Postavy:

Jasana Divnonôžka, cigánska burička, Sprievodkyňa Posla Nádeje, pokladníčka družiny (Thera)

- jej pobočník Ján Andrássy, miestny pivovarník, veterán tureckých vojen od Galatie a ako kapitán (a jediný člen) perneckej stráže pravá ruka richtára

Gasparus Ladislaus Pálffy, veľmož a dôstojník-artilerista, neformálny veliteľ družiny (Gašpar)

- jeho komorník Vavrinec

Gerhard Rausche, dominikánsky inkvizítor z Nemcov, neformálny hovorca družiny (Hozo)

Valo Kramár, lovec čarodejníc vidiaci potme (ako NPC pod kontrolou Sudcu)

Gojko Mitić, chorvátsky akrobat a herec s darom ošetrovať choroby (Lachčo)

Lórant „Pavúk“ Balpataki, cigánsky lovec ľudí s neobvyklými darmi, terč ponižovania zo strany zvyšku družiny (Antharon)

Menhart Erdődy, vychovaný divými zvermi, milicionár a dráb z prešporskej stolice, prepustený kvôli nedostatku rešpektu k autoritám, alkoholizmu a blasfémii (Pedro)

Stalo sa:

Dodatočné úpravy zápisu sú modrou farbou.

Rytier Montbrécia prebral dvoch psohlavských zajatcov (veliteľku Tá, Ktorá Cerí Zuby Znovuzrodenia a jedného jej bojovníka), napríek obavám stoličného úradníka Vincenta Baloga-Bojlera, ktorého doprevádza späť do Prešporku. Zobrali so sebou na výsluch aj Arpáda Hniličku, pomocníka kupcu s látkami, ktorý sledoval družinu a tak ho Pálffy zajal, povedzme na základe nešpecifických podozrení. Potom, ako sa zhromaždila celá obec Pernek, aby videli zajatých psohlavcov, chorvátsky akrobat Gojko Mitić vyliezol na strechu a prehovoril k ľuďom, snažiac sa pozdvihnúť ich srdcia a burcovať k obrane. Príhovor zakončil žonglérskym trikom s presným vrhaním dýk. Účinok bol taký, že sa k družine hneď chceli pridať ďalší dvaja spoločníci.

Takže sa začalo verbovanie. Mikuláš Sliacky je robotník tmavšej pleti s chromou nohou a dychom páchnucim po jahodách, ktorého najal Gojko a vyzbrojil ho šabľou. Menhart Paulis je prepustený artilerista so zvonivým hlasom, prekvapivo inteligentný (vie aj čítať!), ktorého najal a vyzbrojil gróf Pálffy – a vyzerá, že bude vysoko lojálny. Inkvizítor Rausche zobral do služby asi desaťročné miestne dievča, Tangentu Rojkovú, pričom jej matke sľúbil, že ju naučí čítať. Jasana sa zase intímne zblížila s Jánom Andrássym, s čiastočne pragmatickým cieľom sa k nemu presťahovať, avšak vedľajším účinkom sa zdá tiež byť jeho rastúca lojalita voči Jasane.

Hospodárska vsuvka 1: Postavy si musia začať platiť za ubytovanie a stravu, ako sa ich pobyt predlžuje (a vracajú sa páchnuci od netopierieho trusu a iných podzemných parfémov) stráca sa aj ochota dedinčanov ich tolerovať na svoje náklady. Zároveň silnie prúd pútnikov, ktorí sa prišli pomodliť k Poslovi Nádeje a byť priamymi svedkami udalostí, takže aj hostinský chce zo situácie vyťažiť. 

Chudák maliar Luciano Ramazotti, umiestnený pre kľud na prácu a dobré svetlo do bývalej pracovne učenca Hernanda ... ak sa pamätáte, hostinec Modrá knižnica je pôvodne dvojposchodový dedinský dom, ktorý patril španielskemu učencovi predtým, ako pred troma rokmi zmizol v Stratenom údolí; po prevedení domu do obecného majetku ho richtár za výhodných podmienok predal učiteľovi Mikovi Drsnému, ktorý v ňom zriadil hostinec ... tak maliar Ramazotti je strhaný a nevie sa sústrediť na prácu, lebo má nočné mory a v spánku počuje, ako mu niečo šepoce do ucha zlovestné slová. Chce izbu opustiť a Rausche sa dohodne s hostinským, ktorý mu Hernandovu pracovňu, s ešte stále nedotknutým zariadením, zadarmo prenechá.

Tým začína prehľadávanie učencových písomností. Rauschemu hneď napadne, že polička s okultnou, ezoterickou a historicko-cestopisnou literatúrou neobsahuje naozaj osobné spisy. Rausche povolá Jasanu a po dôkladnom prehľadaní celej izbietky vrátane dlážok a stien im pohľad padne na písací stôl. Odhalia a otvoria tajnú priehradu, v ktorej nájdu cennosti! Flagónik s pižmovo páchnucim modrým práškom, fľaštičku s hubovo páchnucim žltkastým olejom, Hernandov denník, dva vačky so slušnou kôpkou peňazí a s troma drahokamami (z toho jeden veľký rubín) a, čo je možno najdôležitejšie, grimoár, ktorý na Rauscheho už od pohľadu pôsobí zlovestným chladom. Po otvorení grimoáru sa odhalí na predsádke vlepená ex-libris maľba, zobrazujúca hornatú krajinu zaliatu mesačným splnom, s holými stromami naťahujúcimi vetvy ako kostlivé prsty, starou poborenou vežou a ženskou postavou v bielom rubáši poškvrnenom na hrudi krvou a so škvrnami čiernoty namiesto očí, kráčajúcou akoby smerom k divákovi. No a táto žena z knihy naozaj vykročila, ako prízrak sa zhmotnila v malej, naraz studenej miestnosti a zasyčala niečo po španielsky. Rausche neváhal a knihu okamžite zabuchol, avšak kraj potrhaného bieleho rubáša, mrazivý ako záhrobie, sa mu ešte dotkol predlaktia, na čo mu na tom mieste zbeleli chlpy.

Zvyšok večera Rausche horúčkovito lúšti Hernandov denník, písaný latinsky a španielsky. Dozvedá sa hromadu vecí, z ktorých niektoré postavy už viac-menej tušili:

• Hernando pochádza z iberských hôr, kde mal svoje sídlo, a spolu s históriou a mytológiou študoval okultné vedy na univerzite v Cordóbe. Prízračná žena je Hernandova manželka, Lorita Krvavá, ktorá prepadla vampyrizmu. On ju spútal a teraz, aj niekoľko rokov po jeho zmiznutí a možnej smrti, slúži ako strážkyňa jeho grimoára.
• Hernando bol fascinovaný týmto regiónom Uhorska, lebo sa tu mala nachádzať predkresťanská černokňažná ríša s koreňmi až v povodí Eufratu a Tigridu. (Hlinené amulety, ktoré nosili veliteľky psohlavcov, obsahujú runu, ktorá pripomína sumerské písmo.) Na niekoľkých miestach Karpát existujú bývalé citadely či mestá tejto ríše, z ktorých niektoré obsahovali aj brány do Ríše Tieňov.
• Časť poznatkov o tejto ríši pochádza od zabudnutého uhorského rytierskeho rádu z 13.-14. storočia, ktorý tieto zlovoľné pohanské miesta zmapoval a zbudoval na nich kresťanské chrámy a kláštory, ktoré aj prevádzkoval. Časom sa však rád vytratil z pamäti a historických prameňov. (Tu začína dávať zmysel legenda o pluku križiakov, ktorí zmizli v lesoch nad Pernekom.)
• Hernando tento región niekoľkokrát navštívil, kým sa nerozhodol sa sem nadobro presťahovať a v Perneku kúpiť dom. (Je to jeho jediná nehnuteľnosť?) Žil tu takmer 10 rokov, kým pred troma rokmi nezmizol. Posledné stránky jeho denníka opisujú, že sa mu podarilo nadviazať kontakt s kultom Thanatosa, prebývajúcom v podzemí zruinovaného chrámu. V podzemí žije niekoľko ďalších skupín, predovšetkým jašteričí ľud slúžiaci prastarému zlu, či psohlavci a iní zveroľudia, ktorí s nimi čiastočne spolupracujú. Hernando sa zbalil a očakával, že v podzemí strávi niekoľko dní a od kultu zistí informácie o lokácii tieňovej brány – avšak jeho pohnútky sa zdali byť výrazne odlišné od (ešte stále prežívajúceho?) rytierskeho rádu, ktorý brány tieňov chcel chrániť pred sebeckými tendenciami smrteľníkov... 

Družina sa ešte ten večer pripravila na boj s Loritou, ktorý sa mal odohrať v kostole a s neveľmi ochotnou pomocou pátra Demetera. V celej chrámovej lodi porozžínali fakle a okolo knihy, umiestnenej v strede chrámu, načrtli svätenou vodou ochranný kruh. Bojujúce postavy si svätenou vodou potreli zbrane alebo do nej hodili gule do pištolí. Tesne pred polnocou, keď boli prípravy hotové, inkvizítor knihu otvoril a rýchlo ustúpil za ochranný kruh. Lorita sa opäť vynorila a španielsky zachripela: „Vy pánbičkári! Myslíte si, že ma tieto vaše hračky zastavia?“ A rozlietla sa smerom k Rauschemu. Načo obaja novonajatí pomocníci promptne spustili zbrane a začali cúvať smerom von z chrámu. Zaduneli výstrely. Pálffyho guľka našla cieľ a Lorita na okamih preblikla, na čo sa všetci začali tešiť, že je po všetkom – keď sa tu zjavila priamo pred inkvizítorom a dotkla sa ho prízračnými pažami. Inkvizítora zachvátila slabosť (sila klesla o 4 body). Strhla sa mela, v ktorej sa viacerí chceli k prízraku dostať na boj zblízka a iní hľadali vhodné uhly pre streľbu tak, aby neohrozili svojich spolubojovníkov. Jasana sa pokúšala po sipejúcej ženskej hádzať svätenú vodu, Menhart skúšal kropidlo. Niektoré zásahy zanechali účinok, iné duchom prechádzali bez povšimnutia. Rausche s ňou bojoval berlou, avšak utrpel ďalšie zranenie (2 body sily). Nakoniec Cigán Lorent, ktorý tiež postriekal svoj hexenfänger svätenou vodou, postavu akoby nadvihol nad hlavy ostatných a kým sa stihla uvoľniť, Gerhard ju pokropí svätenou vodou z kostolného kropáča. Žena s jačaním zmizla a na zem dopadlo pár kvapiek krvi nevinných, Loretiných obetí, ktorá sa v pásoch dymu vyparila. Začala biť polnoc.

Rausche zdvihol grimoár, písaný čiastočne latinčinou a čiastočne démončinou. S jeho jazykovými znalosťami by to nemusela byť prekážka (ovláda spolu s nemčinou, španielčinou a latinčinou aj nízku démončinu). Stiahne sa do Hernandovej pracovne a nepretržite zväzok lúska – dokonca ani neschádza na plánovacie raňajky do spoločnej miestnosti a namiesto toho si dá Tangentou doniesť raňajky do izby. V priebehu doobedia štúdium ukončí: kniha obsahuje 5 kúzel a jedno z nich sa Rausche rozhodne naučiť. Bude to však trvať 4 dni (a stáť 200 strieborných). Začína downtime a s ním druhá hospodárska vsuvka.

Medzitým však ešte: Hlavnou prekážkou, na ktorú sa postavy pre svoj zostup do podsvetia chceli pripraviť, bola kamenná socha, ktorú Jasana zahliadla. Plán je kúpiť reťaz a uviazať ju medzi dva stalagnáty, sochu prilákať a pokúsiť sa ju potknúť a povaliť. Menhart však hľadá dodatočné informácie a keďže mu socha pripomína legendy o golemovi, ktoré počul od svojho dávneho židovského priateľa, rozhodol sa vyhľadať miestnu židovskú obec a nájsť nejakého učenca. Jediná židovská rodina v Perneku je rodina kóšer mäsiara Mojše Löwiho. Menhart po kúpe kila údených hovädzích rebier (v týchto vojnou zmietaných časoch, keď vojská rekvírujú dobytok, podpultová rarita) primäje Mojšeho, aby mu rozpovedal o svojom bratovi, kabalistovi Jošuem Löwim z Prešporku, ktorý mu o oživlých sochách rozprával historky. Mojše je prekvapivo detailný – napríklad varuje Menharta, že taká socha, spútaná príkazmi jej stvoriteľa, sa dokonca vie aj po zničení telesnej formy za vhodných podmienok znova pozbierať z okolitého materiálu – až Menhart neúctivo naznačí, že žiaden Jošue neexistuje a kabalistom je sám mäsiar. (Ten sa však dušuje, že ani nevie čítať – čítať vie vraj ale jeho žena, ktorá mu spravuje účty.)

Jasana (u ktorej, ako u pokladníčky, ostal žabí amulet po Szentpéterim) začne mať nepríjemné sny, v ktorých sa jej zdá, že kráča močiarom a prehovára k nej kvákajúci hlas. Láka ju, aby sa stala jeho služobníčkou. Jasana odmieta. Skúša to prísľubmi moci. Jasana odmieta. Prejaví jej svoju priazeň ako manifestáciu svojich schopností – Jasana dostáva bod šťastia. Jasana odmieta...

Takže hospodárska vsuvka 2: Pokladníčka Jasana sa s Lorentom a Menhartom, ktorý nesie pre Jošueho, o ktorom jeho brat nemá správy už niekoľko mesiacov, od Mojšeho list (túto linku sme vynechali a doplníme ju s Pedrom offscreen), vydajú do Prešporku s cieľom predať Hernandove drahokamy a kúpiť mušketu (starý model, s knôtovým zámkom). Obdržia 7.500 strieborných! Po návrate zafinancujú Lászlóovu hrobku (2.000 str.), časť peňazí prehýria (100 str. na osobu) a nakoniec sa rozhodnú od richtára – za štvrtinovú až tretinovú cenu – odkúpiť chalupu Nora Pliagu aj s dielňou a všetkým vybavením (3.500 str.). Niektorý z dedinčanov im na bránu promptne napíše ZABIJACI PSOHLAVCOV a Pálffy sa rozčúli, že ako je možné, že tu aj každý sedliak vie čítať a písať. Okrem toho nakúpia laná, reťaze a iné podobné predmety každodennej potreby. A Jasana – ako prvá postava z družiny – postúpila na druhú úroveň. Jupí!

Gojko Mitić medzitým po lesoch hľadá svoju stratenú sestru. V údolí nad Pernekom nachádza stopy viacerých nadprirodzených bytostí, napríklad špirálovito strhnutú kôru na starom dube, ktorá nasvedčuje prítomnosť stromového šarkana, teda lindwurma – a tiež v bútľavinách a vývraťoch žijúcich trpaslíkov machnáčov a divožienok. Do Perneku tiež dorazia traja Révaiovi muži, kapitán s dvoma vojakmi, ktorí zaberú jednu nevyužívanú šopu a majú sa postarať o pocit bezpečia dedinčanov. Od rytiera Montbréciu dorazí odkaz, že sa teraz ešte nemôže vrátiť do Perneku, lebo pri Svätom Jure padol jeden z jeho bratov v zbrani a vydáva sa tam trestná výprava. Akonáhle bude môcť, príde.

V utorok ráno sa vyráža na druhú výpravu do podzemia chrámu. (Ostávala už len nejaká hodinka hry, tak sme sa dohodli, že postavy opäť ukončia sedenie v podzemí namiesto návratu do civilizácie.) Opäť schádzajú hlavným schodiskom. Skontrolujú chrámovú loď, cez ktorú pri predchádzajúcej výprave natiahli lano, blokujúce dve bočné miestnosti. Lano chýba, či presnejšie odrezané (a stopy psohlavca). Kontrola miestnosti napravo: fľaky krvi, jašterí ľudia sú preč. Niekde v zadnej časti miestnosti sa niečo ligoce asi vo výške hrude - začne sa to pohybovať dopredu, smerom k postavám. Vzduchom, mierne rozostrene ako za vrstvou vody, sa k nim sunie bronzová dýka a niekoľko ligotavých mincí. Postavy zabuchnú dvere, ktoré, ako sa ukáže, vlastne veľmi dobre tesnia. Miestnosť naľavo: hromada odpadu, cez ktorú leží rozbitá socha. Lorent ju skúma bližšie a zisťuje, že sa v hromade odpadu pohybujú prerastené stonožky. Asi trojmetrová socha v neobvyklom, orientálnom štýle zobrazuje muža v doštičkovom brnení, s dvoma bradatými tvárami a zvláštnou kónickou čiapkou s výrastkami.

Následne postavy overia, či tajné dvere vedúce do komnát Thanatosa ostali neporušené (áno, ostali). Psohlavská strážnica je opustená – hráči dokonca plánujú, túto opevniť a použiť ako oporný bod pri obsadzovaní podzemia. Nájdu v zahýnajúcej a klesajúcej chodbe viacero zdobených panelov a tiež varovné nápisy na stene: slovensky „Dotyk Dobra zničí Nemŕtvych“ a maďarsky „Dávajte si pozor na sochy!“. Družina pokračuje ďalej.

Zídu schodami do komory, v ktorej pri predchádzajúcej výprave Jasana s Andrássym zahliadli kamennú sochu orientálneho kráľa. Medzi dva stalagnáty uväzujú reťaz a skúmajú jaskynnú komoru, sochu však nikde nie je vidieť. Z tmy sa ozve bzučanie a do svetla lampáša a fakle vletia tri obrovité hmyzy, podzemné krvilačnice, ktoré sú však rýchlo zneškodené. Postavy sa rozhodujú medzi úzkou chodbou oproti schodom a pokračovaním skúmania komory. Odväzujú reťaz a pokračujú komorou, pričom príchádzajú k širšiemu schodišťu, vedúcemu k vyvýšenej časti jaskynnej komory, podopieranej štyrmi stĺpmi. Spoza každého stĺpu sa vynorí psohlavec s lukom – podaril sa hod na prepad – ale Andrássy salvu, namierenú predovšetkým na neho, prežije s obetovaním štítu. Postavy sa rozptýlia, pričom ozbrojenci vyrážajú dopredu a skracujú vzdialenosť, inkvizítor sa dopredu presúva so svetlom (dovtedy by psohlavci boli len v šerom svetle, teda ako cieľ sa na niech strieľa s postihom -4) a Pálffy dobre mierenou ranou jedného zloží. Výstrel v komore rezonuje ako hrom. Keď zvyšní traja psohlavci vidia túto koordináciu a hroziaci nájazd – a sú svedkami použitia palných zbraní – vzdávajú sa.

Nastáva asi najzaujímavejšia scéna sedenia, vypočúvanie zajatých psohlavcov. Jasana si overuje, že jej psohlavci naozaj nerozumejú, ale ak sa na nich hovorí slovensky, niektoré základné pojmy vedia pochopiť (aj keď nedorozumení bola hromada!). Jasana je pritom ale jediná, ktorá im bez problémov rozumie, takže musí ešte Pálffymu tlmočiť do maďarčiny, čo celú interakciu predlžuje. Jeden z troch psohlavcov sa zdá byť obdarený jazykovými zručnosťami a zároveň je obzvlášť prístupný kolaborácii s votrelcami, napriek tomu, že ho ostatní okrikujú – a kľúčovú rolu pre jeho motiváciu hrajú aj Mojšeho údené rebierka, ktoré dostane od Menharta.

• Na otázku „Ako dlho tu žijete?“ dostanú postavy odpoveď „Trinásť rokov, pätnásť rokov a henten najmladší má jedenásť rokov.“ Po upresnení začne byť jasné, že tu žijú už desiatky generácií.
• Ich kmeň sa nazýva Mesační Lovci v Temnotách a nažive je ešte medzi 20 a 30 bojachopných jedincov. Nad matriarchálnou štruktúrou veliteliek a mužských skupín, ktorým velia, stoja psí bratia, Strieborné chrbty, ktorí sú dôstojníkmi a Kišiho pobočníkmi.
• Kiši Černohlav, Falus Večnosti či Penis v Temnotách, je ich pán a boh. Žije dolu vo svojom paláci obklopený svojimi kravami a deťmi.

Postavy sa s ohľadom na lojalitu a počty psohlavcov dlho rozhodovali, čo ďalej. Nakoniec sa rozhodli ponechať si dvoch nespolupracujúcich psohlavcov ako rukojemníkov a kolaboranta poveriť úlohou ísť dolu za Kišim a dojednať stretnutie. Uvidíme, ako to dopadne.

Na druhú úroveň postúpil aj nový prieskumník, Gojko Mitić - mal do začiatku 10% skúsenosti Lászlóoa a 150 XP za jeho hrdinskú smrť, 75 XP ako svedok zubatej (Szentpetériho smrť), 100 a 200 XP za zostup do podzemia, nehovoriac o tých asi 1.000 XP, ktoré postavy získali toto sedenie za hýrenie, nákup nehnuteľností a podobne. Navyše s jeho obratnosťou na maxime (padli mu tri šestky, chápeš to?) má 10%-ný bonus na všetku získanú skúsenosť.

Záverečné zamyslenie: Toto sedenie parádne odsýpalo a aj z dĺžky zápisu je vidieť, že sme odohrali hrozne veľa obsahu. Dôvodov je asi niekoľko. (1) Hranie bolo vysoko sústredené. (2) Relatívne veľa interakcií medzi Sudcom a hráčmi prebehlo s menšou mierou textúry alebo na vyššej miere abstrakcie, ale proste to k rytmu sedenia dobre sadlo. (3) Hráči sa chceli dostať do podzemia a všetky veci predtým odohrať čo možno najrýchlejšie. (4) Boje už začínajú byť fakt rýchle, ako si hráči zvykajú na mechaniky. (5) Štvrtková akcia na borovičkový trojboj...