13. sedenie: Dvaja neblahí kentauri

Stratené údolie nad Pernekom, 14. a 22. november 1673

Postavy:

Jasana Divnonôžka, cigánska burička, Sprievodkyňa Posla Nádeje, pokladníčka družiny (prieskumníčka, 3. úr., Thera)

- jej pobočník Ján Andrássy, miestny pivovarník, veterán tureckých vojen od Galatie a ako kapitán (a jediný člen) perneckej stráže pravá ruka richtára, najnovšie aj otec jej ešte nenarodeného dieťaťa (ozbrojenec, 1. úr., CP)

Gasparus Ladislaus Pálffy, veľmož a dôstojník-artilerista, neformálny veliteľ družiny (ozbrojenec, 2. úr., Gašpar)

- jeho osobný strážca Menhart Paulis, prepustený artilerista-autista so zvonivým hlasom (ozbrojenec, 0. úr., CP)

- jeho komorník Vavrinec Žigrai (bez povolania, CP)

Gerhard Rausche, dominikánsky inkvizítor z Nemcov, neformálny hovorca družiny (učenec, 2. úr., Hozo)

- jeho slúžtička Tangenta Rojková (bez povolania, CP)

Gojko Mitić, chorvátsky akrobat a herec s darom ošetrovať choroby (prieskumník, 3. úr., Lachčo)

Rytier Heliantus, Prekliaty (ozbrojenec, 1. úr., Antharon)

- jeho páža Gerhard

Jakub Hirschl, stupavský lekár židovského pôvodu, vydedený a viac než trocha morbídny (učenec, 1. úr., Jano)
- jeho nosička Krútňava Altánová, bývalá milicionárka

Michal Szabó, univerzitný učiteľ z Púchova, ktorý študoval v Novákoch a v Carihrade, posadnutý starými jazykmi a svojimi detskými traumami, hľadajúci bájneho šarkana (učenec, 1. úr., Pedro)

Bodra Walachová alias slúžka Blahoslava, čarodejnica s Druhým zrakom, navrátiavšia sa z ríše víl, zasvätená Kruhu vidúcich sestier (učená, 1. úr., CP)

Intermezzo: Bodra sa v noci s trhnutím zobudí. Prebehne k slamníku, na ktorom ťažko spí učenec Szabó a začne ho duriť. „Niečo sa Jasane stalo! Musíme im ísť naproti!“ Szabó sa naveľa-naveľa nechá presvedčiť a začne si navliekať nohavice. Vrznú dvere a dnu vtrhne lúč svetla sviece – stojí v nich v nočnej košeli odetý komorník Vavrinec, ktorý sa prežehnáva a modlí ku všetkým svätým.

Po vyhratej piatkovej bitke s psohlavcami musí družina ešte porobiť náležité úkony:

• Podarí sa im zapáliť prevlhnutý zátaras. Nahádžu na oheň aj telá zabitých kynocefalov. Po ich odchode bude zátaras ešte niekoľko hodín horieť a chytia sa od neho okolité kríky a stromy a nakoniec ľahne popolom pol úbočia.
• Psohlavcov prehľadajú a nájdu aj zopár strieborných aj nejakej dávnej ríše. Zoberú šesť lukov, ktoré za lacno predajú lovcom v Perneku. (Títo s nimi neskôr začnú kupčiť a slušne na nich zarobia.) Padlý taktický šaman mal pri sebe bronzovú palicu s hlavicou hada s rubínovými očami a kameninovú nádobku s hustou tekutinou páchnucou starým ľudským potom za zvuku vzdialených píšťal. Obe zabaví Rausche.
• Nabíjajú strelné zbrane.
• Naložia telá padlých a zranených, vychádza to len tak-tak. (Musím už sprovozniť nejaké serióznejšie encumbrance rules, postavy mali so sebou ešte aj 25 dávok denných zásob, reťaz, rybársku sieť, lano, búracie kladivo, šesť psohlavských lukov a neviem čo ešte...) Jasana sa preberá z bezvedomia a mátožne ostatným pomáha.

Nikto nemal zimné oblečenie – okrem Pálffyho a Rausche, ktorý nosí starý obnosený Pálffyho kabát. (Na rekvírovanie užitočných cenností zo statku či od rodiny som vymyslel takýto ruling, kvázi ako vlastnosť wealth alebo resources: Postava hodí k6, upravuje sa statusom a charizmou. Ak padne 6, predmet má.) Chlad si na zranených a zoslabnutých postavých začal vyberať svoju daň: Jasana odpadla a tak sťažila zostup ostatným. (Kedže teploty klesly tak na 2 až 3 stupne pod nulou, pri dlhej ceste nadol si ešte hádzali dva záchranné hody. Za každý neúspech jeden bod výdrže dolu.)

Zišli dole k suchému smreku, odpočívajú. Mesiac sa začína skláňať za stromy, smerom k Malackám. Pomedzi menhiry starého a zároveň nového kruhu kameňov prebleskuje striebristá-modravá žiara. Hýbe sa tam nejaká rozmazaná postava, ktorú je vidno akoby cez špinavé sklo, dokola prechodí vnútorný obvod kruhu, pričom modré svetlo vrhá odlesky na holé kmene okolitých stromov. Postavy prídu bližšie a s prekvapením vidia prízračného kentaura takmer zvieracieho výzoru, s dredlokmi zdobenými perami, hustou bradou a širokými nozdrami. Na torze má nejakú kostenú zbroj, cez rameno prevesený tulec, v ľavej ruke luk a v pravej kopiju. Nevydáva absolútne žiaden zvuk. Keď spozoruje ku kruhu sa prikrádajúce postavy, urobí pokus z kruhu vybehnúť, ale akoby ho tam držala nejaká sila. Lomcuje ním hnev a vyzerá, že v reve otvára ústa, ale nič nepočuť. Na čistinu prichádza Bodra so Szabóm. Szabó vytvára teóriu, že je to zabudnutý člen divého honu, a pokúša sa s ním nadviazať komunikáciu tým, že mu hodí čutoru s pálenkou. On po nej dupne kopytom, ale to čutorou akoby prejde. Bodra sa znepokojene pozrie na zapadajúci mesiac a vraví, že postavy ešte majú zopár minút. Na zmierlivú gestikuláciu Rauscheho vyzerá, že sa kentaur ukľudnil a cúvol dozadu. Rausche vstupuje do kruhu. Kentaur so zlým leskom v očiach však vystrelí dopredu a prekľaje Rauscheho nehmotnou kopijou, ktorá ním prejde a zanechá za sebou pocit chladu, zmaru a beznádeje. Rauschemu sa podarí z kruhu cúvnuť a padá na kolená, zvierajúc si srdce, akoby chcel zachytiť niečo unikajúce. (Zásah stál Rauscheho 4 body sily a jednu úroveň skúsenosti!) Všetky postavy cúvnu a mieria na kamenný kruh pištole. Mesiac zachádza, rozhostí sa tma. Kentaur vyrazí z kruhu, avšak ako prekračuje hranicu medzi menhirmi, zmizne. Gojko vchádza do kruhu a hľadá stopy, ale žiadne odtlačky kopýt nenachádza. Smer Pernek.

Týždňový downtime. Telá pážaťa a kurucov sú pochované. Pálffy kúpi štyri ovčie hune, aby postavy nemrzli – teploty koncom ďalšieho týždna klesajú hlboko pod bod mrazu (-8 stupňov; BTW mám vygenerované počasie na niekoľko týždňov dopredu). Vyrazí do Prešporku dokúpiť muníciu – pás apoštolov – a najať ďalších žoldnierov potom, ako celý kurucký oddiel prieskumníkov padol (resp. Dzuro a Walach, čo ich pri únose Lomikrka zabila jašteria hliadka, sú pre zvyšok družiny nezvestní, rovnako aj utopený Volgang). Tiež úradom odovzdá kurucké kone a všetok ich osobný majetok, nech podľa ich testamentov odovzdajú majetky rodinám a pozostalým, ponechá si iba krúžkovú košeľu (ktorú nosí Menhart). Odpredá posledný rodinný šperk a najme štyroch peších arkebuzníkov v kyrysoch, ktorých vedie Mozoľ Nezmerný. (Kvôli zhoršujúcej sa povesti družiny mal už -1 na najímanie, čo však pri jeho bonuse +2 za vysoký status a ďalších +2 za vojenskú skúsenosť až taký veľký efekt zatiaľ nemá.) Jasana s Bodrou ho sprevádzajú a štedro podplácajú mestskú stráže, aby vyzvedeli detaily o Montbréciovi a prebiehajúcich procesoch: Montbrécia je uväznený v kobkách v hradnom vrchu a bude rádom súdený. Procesy so ženami obvinenými z čarodejníctva vedú sudcovia rádu, ale ženy sú väznené mestskou strážou v Michalskej bráne. Procesy trvajú dlho, lebo sa predvolávajú rôzni svedkovia a bude trvať určite aspoň dva alebo tri týždne, kým bude vynesený rozsudok. Popravy sa potom rozhlásia a tiež sa asi týždeň čaká, nech sa národ môže zbehnúť. Popravy upálením sa konajú na pľaci pred hradbami, medzi Michalskou bránou a troskami kostola sv. Michala. (Teda na dnešnom Župnom námestí pred kostolom sv. Trojice. Ten však v čase našej hry ešte nestojí; rehoľa trinitárov ešte nemá v Prešporku zastúpenie. Rytier maltézskeho rádu kardinál Leopold Kolonič ich pozve až po obliehaní Viedne, ktoré má nastať o desať rokov, aby vykupovali kresťanských zajatcov padnutých do osmanských rúk.) Jasana okrem toho pre hada kúpi gravírovaný strieborný tanier.

Rausche medzitým koná pokánie – pomáha pátrovi Demeterovi s tými najponižujúcejšími prácami, napr. starostlivosťou o žobrákov a kripľov žijúcich medzi hrobkami na cintoríne. Okrem toho pošle preklady sumerských tabuliek do knižnice v Melku. Hadiu palicu necháva doma. (Pokánie mu dá +1 na záchranný hod, ktorý mu prináleží o týždeň a ktorý určí, či bol energy drain permanentný – resp. zvrátiteľný len nejakým mimoriadnym questom – alebo dočasný. Rausche práve vďaka tomuto bonusu uspel a stratenú úroveň skúsenosti záskal späť.) Michal Szabó sa snaží vzdelávať a nadviazať vzťah s židovským mäsiarom, ktorého predtým poznal Erdödy. (Zlepšovanie v hre až tak cielene nesledujeme. Logika je ale tá, že vždy, keď postava použíje nejakú schopnosť, môže si hodiť k6. Ak padne šestka, zaškrtne si jeden štvorček. Ak má zaškrtnutých päť štvorčekov, schopnosť sa jej zlepší. Michal Szabó dostal dva hody – aj keď spätne by som asi povedal, že za týždeň downtimu si postava zaslúži jeden hod – a padli mu dve šestky.) Gojko si pod dohľadom lekára lieči zranenú ruku, ale týždeň nestačí. (Navyše mu permanentne klesla obratnosť o 1, z jeho famóznych 18 na 17.) Lekár Hirschl si dá vyrobiť lievik na načúvanie – v jednom uchu mu intenzívne hučí a druhým počuje tak zle, že mu doň treba kričať. Vyvinie ale tézu, že keď si narobí medicínu z uší veľmi dobre počujúcich bytostí, možno sa mu sluch podarí prinavrátiť. Heliantus sa vydá do Lozorna pomáhať morom postihnutým. Ochorela skoro štvrtina obyvateľov a zistí, že richtár Kručina so svojimi chlapmi všetkých, u koho sa objavia známky ochorenia, odvedie do opusteného kameňolomu. Ten prehradili a vytvorili tam dočasný liečebný tábor; do šácht zasypávajú mŕtvoly. Lekár Skopcsay je zúfalý, lebo mu richtár nechce dať peniaze na lieky a ani oznámiť nákazu úradom či lénnemu pánovi a môže sa akurát tak prizerať, ako dedinčania kapú. (Bola šanca 10%, že sa Heliantus stane nositeľom moru.)

V sobotu 22. novembra za mrazivých teplôt družina vyrazí na ďalšiu výpravu. (Po ceste ešte počujú skupinu lovcov a stretnú syna grófa Ignáca Révaya, ktorý je na hone za strieborným medveďom, ktorý mal pri predchádzajúcom love nejak spôsobiť nemoc jeho otca.) Obhorené úbočie pod Strateným údolím je prázdne, popol zo zátarasu sa zmenil na čierne zamrznuté blato. Družina sa rozhodne využiť vchod, ktorý vedie do priestorov rádu Thanata. Pri vchode vyvolávajú a vyčkávajú, ale nedostáva sa im odpovede. Zapália lampáš a fakľu a zostúpia do posvätných miest večnej temnoty. Svietia si na hojdajúci sa povrazový most, vedúci cez skalnú trhlinu, ktorým sa najprv vydávajú štyria arkebuzníci, nasledovaní Rauschem. Spomedzi stalaktitov však vylietavajú obrovské pištiace netopiere, rozdráždené svetlom. Salva zo všetkých strelných zbraní (okrem Gojka, ktorý je hlbšie v chodbe) prvého netopiera nezasiahne. Veliteľ arkebuzníkov Mozoľ, idúci prvý, pri obrane pred ním tak máva rukami, že rozhojdá celý most a súc trocha neohrabaný (to sú tie dlhé roky pitia), prepadáva cez jeho okraj dolu do temných, podzemnou riekou hučiacich hĺbok. Ostatní sa na moste udržia. Postavám sa netopierov podarí odohnať alebo pobiť bez ďalších strát. Keď prekročia mostík, nájdu tam čierneho rytiera, stojaceho na stráži pred očistnou komorou. Nástojí, aby pozhasínali svetlá – a že ich patriarcha ani veľmajster rádu nemôžu vypočuť, lebo vedú omšu.

Postavy vyhovejú a majú pocit zahorklosti, že im rytier nepomohol a ani sa naozval na vyvolávanie. Vydajú sa pravou odbočkou z povrazového mostíka do komory, odkiaľ viedli šmykľavkové schody k rieke. Pálffy dostáva záchvat klaustrofóbie a chce ujsť, nakoniec ho Ruasche ukľudní (ale Pálffy má po zvyšok výpravy -1 na všetko). Dvaja rytieri, ktorí strážia tamojšiu svätyňu skrytú pred zrakmi smrteľníkom za ťažkými závesmi, im dovolia prejsť za mrežu. Postavám sa podarí zabiť do schodiska kliny tak dobre, že keď na lane priviazaný Gojko schádza schodami dolu a spustí šmykľavkový mechanizmus, schody iba zavŕzgajú, ale ostanú pevné.

Vkročia na most a zavolajú na obra strážiaceho most. Najprv s nimi rozpráva len spod mosta, no keď mu ponúknu mu šesť denných dávok údených klobás, vylezie – a je vidieť, že od poslednej výpravy už nie je taký vychudnutý. Volá sa Grastik, hovorí len grécky a ukáže sa byť filozoficky vyšinutým. Postavy sa ho pýtajú, či by s nimi šiel: „Je most, je úloha, je Grastik.“ A ak by zničili most? „Nebude most, nebude úloha! Ale bude Grastik?“ Matne si z detstva pamätá modrú oblohu a zlaté slnko a postavy mu prisľúbia, že ešte v živote slnko bude môcť vidieť (asi najskôr v Kišiho záhradách, heh). Ukáže im smer k Hernandovej hrobke, je to ďalej po ľavom brehu rieky proti jej prúdu. Keď však postavy prídu k veľmi úzkemu miestu, omývanému riekou, rozhodnú sa neriskovať a vrátia sa do chodby vykladanej panelmi z bieleho mramoru a zídu tajnými dverami dolu do čiernej komory, rozhŕňajúc ostatky kostier. Všetko vyzerá byť v stave, v akom to zanechali.

Na dotyk bronzového madla v tvare hada sa z plochy kamenných dverí vynorí zubatá papuľa, ale Heliantus stihne madlo pustiť. Skúša povrch dverí rozbiť palcátom a kamenné triesky lietajú všade naokolo – ide to, ale bolo by to nadlho. S pomocou palice prevlečenej cez madlo sa mu podarí s napnutím svalom dvere roztvoriť. Sú za nimi schody vedúce do dlhej miestnosti podopieranej dvoma radmi stĺpov. Medzi stĺpmi stoja na jeden a pol kroku vysokých piedestáloch masívne mramorové sochy bájnych zvierat. Napravo je vidno lesklého grifa, v očiach mu žiaria odrazeným svetlom ohnivé opály. Naľavo je kentaur (civilizovanejší a ľudskejší ako ten, ktorého stretli v kruhu kameňov), v očiach sa mu trbliecu smaragdy.

Jasana s Gojkom sa vydajú na opatrný prieskum po stranách dlhej miestnosti, na schodoch nastúpený šík troch mieriacich arkebuzníkov. Pri vstupe do miestnosti však stĺpy zahoria prízračným blikavým žltozeleným svetlom, ktoré v priebehu niekoľkých kôl silnie až začne intenzívne pableskovať ako stroboskop – a postavu, ktorá si niečim nezakryje oči, oslepí. Nato nastane celá zmena úplnej tmy. Potom sa cyklus opakuje. Prieskumníci preto svoj prieskum prispôsobia rytmu svetla a s fakľami opatrne našľapujú vpred, skúmajú fakľou ťah vzduchu, preklepávajú dlaždice, kontrolujú reliéfne mramorové panely na prítomnosť škár indikujúcich pasce či tajné dvere, dotykom dlane skúmajú teplotu (Gojko je úplný majster). Tu cvakne dlaždica a začne škrípať kameň o kameň. Tam sa spustí nejaký mechanizmus a za stenou počuť hrmot masívnej reťaze. Inokedy zase počuť dunivé kroky nejakého zvieraťa (rýchlo sa stiahnu). Pri tomto nervydrásajúcom prieskume sa však žiadna skutočná hrozba nevynorí a prieskumníci dosiahnu až zadnú, hladkú stenu sošnej komory a zistia, že sôch je dohromady desať, každá iná. Stiahnu sa späť a predsalen ich nalákajú drahokamy v očiach sôch. Jasana s Heliantom vylezú na grifov podstavec a Jasana sa Heliantovi postaví na ramená, aby dosiahla až na grifov zobák. Opály na dotyk nijako nereagujú. Jasana odhaduje hodnotu každého oka tak na 1.000 až 1.200 strieborných. Vylúpne jeden a všetci znehybnejú. Nič sa nedeje. Vylúpne druhý – opäť nič. Jasana si vydýchne a majúc veľmi zlý pocit cúvne schodami von z miestnosti. Lekár Hirschl sa nechce nechať zahanbiť a postaví sa na Heliantove ramená pred sochu kentaura. Vylúpne jeden smaragd. Vtom sa ozve nezmerný lomoz, ako smerom dnu exploduje zadná stena miestnosti...