12. sedenie: Rausche siaha po zakázanom poznaní (doplnené)

Doplnený zápis (veľa detailov doplnených aj v druhej polovici, oplatí sa prečítať znovu celý).

Veľké Leváre, 12. novembra 1673, až
kopce nad Pernekom, 14. novembra 1673

Postavy:

Jasana Divnonôžka, cigánska burička, Sprievodkyňa Posla Nádeje, pokladníčka družiny (prieskumníčka, 2. úr., Thera)

- jej pobočník Ján Andrássy, miestny pivovarník, veterán tureckých vojen od Galatie a ako kapitán (a jediný člen) perneckej stráže pravá ruka richtára, najnovšie aj otec jej ešte nenarodeného dieťaťa (ozbrojenec, 1. úr., CP)

Gerhard Rausche, dominikánsky inkvizítor z Nemcov, neformálny hovorca družiny (učenec, 2. úr., Hozo)

- jeho slúžtička Tangenta Rojková (bez povolania, CP)

- dočasne k jeho ochrane pridelený Pišta Gulag Vrásčitý (ozbrojenec a veštec-amatér, 1. úr., NPC), veliteľ oddielu kurucov, a kuruc Filip

Gojko Mitić, chorvátsky akrobat a herec s darom ošetrovať choroby (prieskumník, 2. úr., Lachčo)

Rytier Heliantus, Prekliaty (ozbrojenec, 1. úr., Antharon)

- jeho páža Gerhard

Jakub Hirschl, stupavský lekár židovského pôvodu, vydedený a viac než trocha morbídny (učenec, 1. úr., Jano)

Rausche sa z Melku nakoniec nevracia priamo, ale zastaví sa po ceste na Pálffyho panstve vo Veľkých Levároch. Pálffy sa na panstve zotavuje zo zranenia ľavej ruky a užíva si v posledných mesiacoch tak zriedkavú prítomnosť svojej sestry Alžbety, ktorá sa za jeho neprítomnosti o panstvo stará. Na panstve zároveň ubytoval Jasanu s Andrássym, ktorí ušli z Perneku, a poslal diskrétneho poslíčka, aby dal vedieť aj Gojkovi a lekárovi Hirschovi. V Levároch sa takto zhromaždila skoro celá družina.

Streda je v Levároch trhový deň a tak sa Pálffy s doprovodom vydá na nákupy. Poddaným na panstve však zrekvíroval za voz syrov a klobás (27 porcií zásob) a preto skupinu viac zaujímajú chýry ako modranská majolika, rohožnícke dieže a korýtka, či holíčske létajúce krumple. Dozvedajú sa, že v Borinke práve začína päťdňový festival sv. Kornela, že v Lozorne postavili na cesty zátarasy a bránia pocestným dnu a von, či že v Prešporku má starosta nového radcu. Gojko sa zoznámi s rodinou livonských Židov-akrobatov, ktorí putujú Záhorím. Otec rodiny Abeles Bachter si s Gojkom rozumie a oceňuje jeho historku o hadovi. Aj by sa k družine pridali, ale Abelesovým životným snom je vzhliadnuť mýtické zviera (čoby aj nie, je za to 150 XP) a nechce sa nechať nahovoriť na nič nebezpečné a na podzemie už vôbec nie. Abeles Gojkovi nakoniec dá sadu skíc nejakého zvláštneho stroja, ktoré dostal od jedného opitého mnícha v Krakove.

Hrubá mapa nášho herného prostredia.

Poobede všetci s vozom vyrazia najkratšou cestou cez Malacky do Perneku - v Malackách sa Jasana dozvedá o súdnych procesoch s údajnými čarodejnicami, ktoré v Prešporku zahájil rád nemeckých rytierov s ôsmimi ženami zo Svätého Jura, Grinavy a Limbachu, a ktoré rád zajal v rámci trestnej výpravy pri hľadaní Bodry. Pálffy si spolu s pobočníkom Menhartom Paulisom urobia nadchádzku cez Lozorno, ktoré je inak ilešházskym lénom. Zistí, že vskutku cesta od Malaciek je prehradená vozom, na ktorom sedia dvaja dedinčania, ktorí neochotne grófa pustia. V miestnej krčme akoby pes skapal a hostinskému nie je do reči. Na námestí pri kostole stojí prázdny voz s drevenou klietkou. Keď vyhľadá lekára Mária Skopcsaya, ten prizná, že naozaj vypukla nejaká choroba, ale všetci sa boja starostu Kručinu a jeho chlapov. Pálffy nechce riskovať mor a odchádza. (Už len z tohto letmého kontaktu mal šancu 5%, že sa nakazí - uspel.) Na ceste na Jablonové stojí ako prekážka druhý voz, pri chlapoch však sedí na koni v čiernej kazajke a šatke na krku odetý ozbrojenec, ktorý na Pálffyho hľadí so zle skrývanou nenávisťou. Samozrejme ho však pustia.

Postavy sa akurát doma stihnú vybaliť (a zahliadnu na dvore stále zaparkovaný voz, na ktorom rytieri doviezli prízračného čuchača), keď na bránu dielňe búcha poslíček - v čiernych a zlatých farbách odetý modrooký a blonďatý chlapec, ostrihaný na hrniec. S plynulým vyjadrovaním (vie maďarsky aj nemecky) postavy pozve do hostinca (premenovaného na U modrého inkvizítora), kde s nimi chce hovoriť rytier Heliantus. Heliantus, ktorý má na templárskom kríži namaľovanú slnečnicu, si dá záležať na prvom dojme a minie celú zlatku (sto strieborných!) na prípravu hostiny. Pálffy sa nenechá dlho núkať, Jasana ostane veľmi rezervovaná. Rytier sa ospravedlní za predchádzajúce negatívne dojmy a aj za Montbréciu, ktorý konal na vlastnú päsť a porušil rádové reguly, nevraviac o rúhaní. Otázky odbíja slovami "o to sa už nemusíte starať". Heliantus je jeden z tých šiestich, ktorí tu pátrali (a vyzerá, že časť z nich sa buď stratila alebo stále blúdi po lesoch) a dostal od veľmajstra poverenie ostať v Perneku, zbierať informácie a prípadne grófovi Pálffymu (so súhlasom grófa Révaya) pomôcť v jeho bohuľúbom boji proti zlu. Pálffy a Rausche ospravedlnenie prijmú, načo Jasana vybuchne - žene sa stane príkorie, ale muži sa ospravedlňujú mužom, aké typické - a odchádza domov. Tam si s Bodrou, ktorá vyzerá o niekoľko rokov staršia ako keď sa videli naposledy pred desiatimi dňami, sadnú a rozprávajú, čo sa medzitým stalo. Bodra si časť nepamätá a časť nevie vyjadriť, ale cez kruh stojacich kameňov vstúpila do vílích ciest, kde čas a priestor plynú inak...

Keďže vo štvrtok 13. novembra boli hrozné lejaky, výprava do podzemia musela ešte deň počkať. Keď večer dažde ustali a vykukol mesiac, Jasana sa vydala za splnu s Bodrou zbierať mesačné slzy a potom k potoku, nadviazať kontakt s Deväťokým. Napriek teplotám tesne pod bodom mrazu počuli spev žiab. Po privolaní Deväťokého sa stred potoka vydul, akoby sa zo dna vynoril obrovský oblý kameň, ktorý voda obteká. Kameň sa roztvorí a na dievčatá hľadí titanské oko. Jasana ponúkla Deväťokému svoje služby. On jej dal dar siahať do dier a vyťahovať z nich čarovné žaby, výmenou sa zaviazala nevztiahnuť ruku na žiadneho z jašterákov a byť pripravená pomôcť im v podzemí aj inak. A obdržala aj ďalší dar: ráno, po nočných bolestiach panvy a kolien, má nohy dlhšie o asi 10 centimetrov. To vyvolalo udivené pohľady Pálfyho a znechutenie Andrássyho (pokles lojality). (Všetci hráči sú napätí, ako sa to skombinuje s tehotenstvom, o ktorom Jasana začína tušiť. A Jasane patrí 250 XP za uzatvorenie zmluvy s nadprirodzeným patrónom.)

Družina vyrazila v piatok 14. novembra ráno, ešte za tmy. Je jasno, teplota takmer desať stupňov nad nulou. Väčšina stromov už pustila lístie. Cestička od suchého smreku nahor je šmykľavá od včerajších dažďov. Nad postavami zopár razy zakrúžil dravý vták. Až takmer úplne navrchu, pri vstupe do údolia, je zátaras – zopár vyťatých kmeňov poprehadzovaných cez seba, za nimi vidieť niekoľko psohlavských lukov. Postavy sa stiahli za najbližšiu zákrutu, asi do vzdialenosti tristo krokov, a vymysleli pascu, ako stráže vylákať. Začali si chystať drevo a skúmať terén – keď opäť ponad nich krúži ten divný vták. Gojkovi sa podarilo ho streliť a pri obhliadke koristi zistil, že kaňa má nad hruďou, na spodnej časti krku, nejakú hrču – veľké ľudské oko. Počkali do tmy a uprostred cestičky založili ohník (čo pri mokrom dreve nebolo jednoduché). Okolo neho umiestnili zopár pňov, cez ktoré prevesili plášte a k ohňu si tiež sadol rytier Heliantus, opekajúc klobásky. Ostatní sa rozmiestnili do krovísk alebo priehlbní naokolo, pričom Jasana sa zakradla medzi skupinu stromov, odkiaľ mala výhľad na barikádu.

Jasana po asi dvadsiatich minútach vidí osem faklí, ktoré nesie aspoň šestnásť psohlavcov, prichádzajúcich od chrámu k zátarasu. Naraz celý zátaras zahalí hustá hmla a svetlá pozhasínajú. Hmla sa preleje cez zátaras a začne sa pomaly pohybovať dole cestičkou. Jasana započuje blativé čvachtanie šliap ešte pred tým, ako sa popod jej pozíciu začne presúvať hmla. V hmle spozoruje aj niekoľko vyzbrojených siluet. Pozíciu však neopustí...

Gojko sa začne svahom presúvať nahor, hľadajúc výhľad a veľkým oblúkom chce pohybujúcu sa hmlu obísť smerom k Jasane. Vtom zacíti úder do hlavy – zatmie sa mu pred očami a stratí vedomie... Niekoľko desiatok krokov za ním idúci rytier Heliantus vidí, ako sa Gojko zlomil a zrútil – a pri ňom sa zviditeľnil Kišiho psohlavec s kamennou sekerou v paprči! Heliantus k nemu dobehol a rýchlo kynocefalického prieskumníka zložil – avšak z hmly sa vydelili dvaja ďalší psohlavci, ktorí sa začali presúvať hore svahom. Jasana po svahu zamierila po svahu smerom k nemu, prebiehajúc od balvanu k balvanu a využívajúc každú priehlbinu. Skúsi jedného z pribiehajúcich psohlavcov prekvapiť a napadnúť zo zálohy, ale neuspeje. Vypuknú dva duely – Jasana aj Heliantus, každý proti jednému zveročloveku. Jasana rýchlo padá pod kamennou sekerou. Heliantus len tak-tak pred ranami uhýba a cíti nastupujúcu únavu. Svojho psohlavca zloží a údery druhého úspešne vykrýva – využívajúc párovanie na rýchle protiútoky. (Využíva dve kolá po sebe ozbrojeneckú schopnosť vykrývanie – a v každom kole sa mu podarí protiútok.) Nakoniec zvíťazí.

Ostatné postavy spolu so žoldniermi, Pálffyho pobočníkom Menhartom a Heliantovým pážaťom Gerhardom medzitým opustia úkryty okolo cestičky aj zapálený oheň a začnú sa presúvať po vrstevnici svahu pod klesajúcim chodníkom. Hmla sa však stočí z cestičky smerom nadol rovno k nim. Postavy zastanú a rozhodujú, či budú utekať alebo bojovať. Rozhodnú sa pre druhú. Vytvoria obrannú líniu a namieria do blížiacej sa hmly pištole (jedinú mušketu zničil Michal Szabó, keď ňou po morálku dvíhajúcom výstrele ako kyjom bil do kamennej sochy, p. 11. sedenie). Lekár Hirsch vytiahne veľkú banku s liehom a začne pripravovať molotov cocktail. Ideou je vyčkať, kým sa hmla priblíži do krátkeho dostrelu pištolí, t.j. osem krokov. Avšak hmla zastane o kúsok ďalej... A ako mihnutím čarovného prútika sa rozplynie, odhaliac disciplinovaný šík šiestich kynocefalických lukostrelcov s natiahnutými tetivami. Za nimi stojí druhý šík štyroch na boj zblízka vybavených psohlavcov a za nimi velenie oddielu – jeden psí brat v orientálnej doštičkovej zbroji a s chopešom ako vojenský dôstojník a druhý v ceremoniálnom rúchu veľkňaza a s bronzovou berlou zakončenou haďou hlavou. Salva z oboch strán. Pištole s kolieskovými zámkami a bez vývrtu hlavní, strieľajúce na stredný dostrel, nezasahujú. Lučištníci, strieľajúci na krátky dostrel, sú výrazne presnejší – k zemi padá žoldnier Filip a kurucký veliteľ Pišta Gulag Vrásčitý sa len s vypätím a obetovaním štítu vyhýba ďalšej presnej strele. Nato Pálffy zavelí: „ELÖRE!!!“ a celá línia ozbrojencov vybieha do klzkého svahu proti lučištníkom. Tí stihnú ešte jednu salvu a Pišta sa s prestreleným hrdlom zrúti do blata. Nastáva boj muža proti psohlavcovi.

Dve veci sa ukážu ako kritické. Pálffy v boji zblízka exceluje, dvoch psohlavcov s lukmi zloží okamžite a tretieho zraní. Menhart ho doráža. (Využil ozbrojencovu schopnosť kosec – keďže psohlavci majú výdrž 2k6 a ozbrojenec na 2. úrovni 2k6+1, dá sa proti nim použiť. Takže namiesto jedného útoku s bojaschopnosťou 3 môže urobiť tri útoky proti rôznym protivníkom, každý s bojaschopnosťou 1.) Veľmi dobre uspievajú aj ostatné postavy, dokonca aj nepresne vrhnutý molotov dvom lučištníkom zapaľuje srsť na holeniach. Psohlavci, zahodiaci luky, však rany vracajú a padá aj Heliantove páža Gerhard. 

Tým druhým kritickým faktorom sa stane Rausche, ktorý vysloví cudzie slová moci - sila z nich prúdiaca mu skoro vykĺbi sánku - a namieri prstom na psieho kňaza. Šamanov tieň, vrhaný mesiacom takmer ešte v splne, sa naraz hrôzostrašne osamostatní a v priebehu niekoľkých sekúnd veľkňaza uškrtí. (Rausche zoslal zaklínadlo Irkallin tichý nepriateľ, ktoré sa naučil z Hernandovho grimoára a hodil najvyššie poškodenie – síce iba 4 body výdrže, ale na výdrž veľkňaza som hodil dve jednotky... A Rausche dostal bod korupcie, už tretí – prvý dostal keď sa kúzlo naučil, druhý keď nebránil svoju vieru pri stretnutí s rytiermi Thanata.) 

Padol takmer celý prvý šík strelcov a v nasledujúcom kole, spolu so stratou taktického šamana, to veliaci psí brat a jeho osobná garda psychicky nezvládli. Otočili sa na päte a dali sa na útek (psohlavci neuspeli pri hode na morálku, padlo jedenásť), pričom postavy voľným útokom zložili aj posledného lučištníka. Dávajú sa unikajúcich prenasledovať, Rausche skúša zosielať ďalšie zaklínadlo, po sluchách mu námahou stekajú kvapky potu. Avšak jeho nigrostriatálno-arkánne dráhy ešte nie sú zotavené z predchádzajúcej kliatby a nedokáže kúzlo kontrolovane vypustiť. To sa v thalamických gangliách klzko zvrtne a začne katalyzovať sigily chaosu a robiť tak nepredvídateľnú paseku. Rausche padá na kolená, má pocit, že mu celé telo zvnútra horí. Kým zaklínadlo introkultickými rámcami ovládne, jeho krv sčerná a zovrie... (V Divnom Hornouhorsku musia ľudskí učenci po zoslaní každého zaklínadla nejakú dobu počkať, lebo inak riskujú arkánne následky. Čím mocnejšie zaklínadlo, tým dlhšie je po ňom učenec vyčerpaný. Rausche zariskoval a dokonca do záchranného hodu pri riskantnom zosielaní spálil tri body výdrže. Neuspel však - a následkom je, že mu o 1 permanentne klesla odolnosť a v krvnom riečišti mu odteraz pod tlakom prúdi zvláštna čierna vriaca substancia, ktorá má na cicavcov psychoaktívne účinky...) Vtom lekár, zapaľujúci druhý molotov, dostane nečakanú ranu do hlavy. Stihne sa otočiť a za chrbtom vidí stojaceho psohlava so sekerou, druhého dovtedy neviditeľného zabijaka, rozháňajúceho sa k ďalšiemu úderu. (Ten na morálku hodil trojku a rozhodol sa aj za cenu vlastného života dopomôcť veliteľovi s jeho strážou k útoku.) Fľaša s liehom mu vypadne z ochabnutých prstov a rozbije sa, pričom lieh vyprskne, vzbĺkne a začne prúdiť dole svahom, zasiahnuc kynocefala. Nato sa zvyšok družiny vzdáva prenasledovania, spravia otočku a pádia brániť lekára. Psohlavca rýchlo dobijú, avšak psí veliteľ aj so svojou gardou uniká za zátaras...

Tento boj bol úplne na vlásku – hráči už na jeho začiatku rezignovane prijali možnosť, že všetci zahynú. Gojko skončil s domliaždenou pravou rukou, ktorou kryl údery psohlavského prieskumníka-zabijaka. Jakob Hirsch utrpel vážne poranenie lebky a príde o sluch. Jasana mala šťastie a ostala iba omráčená. Boj postavy vyhrali len tesne-tesne, takže skvelý napínavý koniec sedenia.