Presvedčenie má v pôvodnom D&D charakter metafyzickej orientácie na jednu zo strán vo veľkom kozmickom konflikte, predlohou je tu multivesmír Michaela Moorcocka. (Sám Moorcock pritom vraj čerpal z Gormenghastu, Troch levov a troch sŕdc Poula Andersona – viď inak aj jeho Zlomený meč – a vraj aj zo zobrazenia konfliktu socializmu a kapitalizmu Bertoldom Brechtom.) Pôvodne neexistovala škála dobra/good a zla/evil, len zákonné/Lawful a chaotické/Chaotic. Default pre človeka je Neutral. Law je strana „dobra“, ale krutého, podriaďujúceho dobra a zákona a vyznávajú ju božské bytosti, polobohovia, anjeli a pod. Chaos je strana zla, animálnych pudov, rozkladu, anti-civilizácie a vyznávajú ju démoni a iné bytosti temnôt. Hráčska postava sa môže postaviť aj na stranu Zákona, ale nepredpokladalo sa, že by sa chcelo postaviť na stranu Chaosu (skôr sa možno očakávalo, že postavy budú chcieť ostať neutrálne).
Dobro a zlo sú pozemské, ľudské koncepty. Zákon a Chaos sú kozmické sily, princípy, ktoré dobro a zlo presahujú a plodia. Nasleduje ich len málo smrteľníkov, vyžadujú odosobnenie sa od osobného prospechu a obe predstavujú extrémne fanatický postoj. Anglický výraz „alignment“ pritom ani v angličtine neoznačuje psychické rozpoloženie alebo hodnotovú orientáciu postavy – označuje príslušnosť, súnáležitosť, teda pridanie sa k jednej zo strán kozmického konfliktu. (Že sa v neskorších verziách pod alignment chápe niečo úplne iné, je spolu s Armor Class či Saving Throw len ďalším príkladom kargo kultu – teda postupnému odklonu a pozmeneniu pôvodných konceptov na niečo menej funkčné alebo zmysluplné ako pôvodne.)
Otázka, na ktorú nenájdeme v pôvodných príručkách odpoveď, je nakoľko táto kozmická vojna prebieha aj metafyzicky. Snaží sa Chaos o šírenie chaosu v rodinách, nepredvídateľnosť chovania jednotlivcov, všeobecný zmätok a nestabilitu, zneistenie a permanentnú zmenu? Snaží sa Poriadok o stabilitu, zavedenie zákonov a poriadku, predvídateľnosť, kooperáciu a harmóniu? Inými slovami, znamená konflikt síl aj presadzovanie abstraktného princípu do usporiadania skutočnosti? Viem si predstaviť, že oba tábory sú skutočne len dve masívne armády vzájomne sa ničiace vo večnom konflikte v mene abstraktných princípov – a nie je žiadny praktický rozdiel medzi tým, akými prostriedkami postupujú. Vojaci Zákona sa napríklad snažia zničiť pevnosť Chaosu a Chaotický asasin zlikvidovať Zákonného kráľa. Ak je moja postava Zákonného presvedčenia a plánujeme zaútočiť na Chaotickú pevnosť, tak mi avatar Zákona možno zverí meč +3 vs. Chaos. Ten sa ale chová ako nemagický (alebo max. +1) proti mojim spojencom, ak sa ma niektorý z nich pokúsi podraziť, a nebude fungovať proti bežným obyvateľom, akými sú napríklad mestské stráže.
Presvedčenie by potom skutočne nemalo žiadne ďalšie účinky, len ku ktorej armáde sa postava pridá - nehovorí to nič o tom, či sa snaží žiť usporiadaným životom, rešpektuje tradíciu a pravidlá komunity, je stabilný vo svojich zvykoch a názoroch - alebo či je divoká, nepredvídateľná a má problémy dodržiavať pravidlá a dohody. To je z hľadiska veľkého konfliktu irelevantné, to nie sú prostriedky, ktorými sa vojna vedie. Samozrejme, že aj armáda Chaosu má pevnú hierarchiu a pravidlá, lebo bez nich by bola slabšia. Samozrejme, že aj armáda Poriadku sa uchýli ku krutostiam na civilnom obyvateľstve, jedom a nájomným vrahom, lebo bez nich by bola slabšia. Dobrí a zlí ľudia stoja na oboch stranách konfliktu; dokonca skutočne morálne postavy by mali byť neutrálne, lebo to je jediný postoj, ktorý večnú vojnu odmieta.
Lenže to mi znie tak, že Zákon a Chaos (okrem toho, že naverbovali iné druhy bytostí) sú potom len uniformné, zameniteľné strany A a B. Takže má zmysel, aby s týmto konfliktom bol spojený aj svetonázor. V mojich hrách sú preto Chaotické postavy obvykle zlé, teda chcú zničiť poriadok a civilizáciu aj s jej hodnotami a kultúrou, alebo sú dokonca nepriateľské životu v zmysle lovecraftovských kultov. Môžu byť ale aj videné ako dobré, keď boria tradíciu, tyraniu alebo inak hája slobodu jednotlivca. Zákonné postavy sú obvykle dobré v tom, že zastávajú nejakú formu organizovaného poriadku a civilizácie, ktorá jednotlivcom zaručuje bezpečie a možnosť prosperovať. Zároveň ale smerujú k byrokracii, rozsiahlym súborom pravidiel a k tyranii. Zákonné postavy tiež vystupujú ako nadradené, ako niekto, kto vie lepšie ako ostatní, čo je pre všetkých dobré, a má právo sa im kafrať do života. Vtedy môžu byť vnímané ako zlé. V zásade to Zákonné spoločnosti ťahá k fašizmu, byrokracii a odľudšteniu, Chaotické spoločnosti k rozpadu na klany a rody, k radikálnej meritokracii (určovaniu pozície jednotlivca v spoločnosti na základe dosiahnutých osobných úspechov namiesto rasy, kasty a pod.), mafiánskym štruktúram a pod. Lenže Chaos a Zákon sa nevzťahujú len na ľudskú spoločnosť. V ríši, v ktorej zvíťazí Zákon, všetko navždy ustrnie – fauna a flóra sa prestane vyvíjať, náhodné udalosti prestanú nastávať a všetko ostáva v nemennom statickom kolobehu alebo znehybnie úplne. Naopak v ríši, kde zavládol Chaos, neexistuje stabilita (a ak, tak len dočasne a v lokálnom rozsahu). Neustále sa menia fyzikálne zákony a vlastnosti takých veličín ako svetlo alebo gravitácia, život sám sa stáva nepredvídateľným a nekontrolovateľným – všetko bujnie, pretvára sa, požiera, hynie a poskytuje substrát pre nový život. Krajina sa stáva patchworkom nestálych domén.
Kľúčové je možno to, že obe strany predstavujú formu fanatizmu – väčšina ľudí je neutrálna, lebo sa nechcú alebo nedokážu odovzdať jednému z týchto metafyzických princípov. Lawful alebo Chaotic alignment znamená, že sa postava vníma ako agent metafyzických síl. Dôležité však je, že presvedčenie na tejto úrovni morálky a postojov nie je kódex, predpisujúci ako sa postava má správať, resp. predpísané mantinely chovania (teda niečo, čo je inputom konania postavy). Naopak, je to čosi ako kumulatívna hodnota morálneho významu konania postavy, objektívna „karma“, výstup konania postavy. Ak sa postava chová kruto a sebecky, uzatvára dohody s démonmi a podobne, stáva sa Chaotickou.
Metafyzické princípy „chcú“ zabezpečiť, že ich agenti sa budú vedieť identifikovať a budú vedieť spolupracovať. (Porovnaj: Kúzlo Detect Evil znamená, že postava odhalí bytosti s nepriateľskými úmyslami, nie nejakú absolútnu transcendentnú charakteristiku Zla. Na rozdiel od toho Detect Chaos odhaľuje príslušnosť k jednému z princípov.) V niektorých old school kampaniach dokonca presvedčenie vidno od pohľadu, ako nejaké nadprirodzené znamenie žiariace v strede čela, divine mark – naviac k prípadným tetovaniam, farbám odevu, šperkom či inej tradičnej symbolike. Túto rolu v mojich kampaniach plní alignment language, jazyk presvedčenia. Tento jazyk predstavuje nadprirodzený spôsob komunikácie – je to jazyk, ktorý sa nevyvíja časom, je pre všetky bytosti s rovnakým presvedčením v celom multivesmíre rovnaký, nedá sa naučiť ak postava nemá ten správny alignment (resp. sa ho ani nemusí učiť, ak správny alignment má) a nedá sa mu porozumieť „zvonku“. Dokonca sa dá používať súbežne s vyjadrovaním sa v inom jazyku, ako skrytý subtext, bez toho, aby si to niekto nepovolaný všimol. Jazyk je primárnym prostriedkom organizácie pre agentov princípov. Neexistuje okrem neho nejaká reálna organizácia, skôr len akási metafyzická hierarchia (ako napríklad na vrchole Páni Chaosu, pod nimi stojace Chaotické božstvá, potom arcidémoni, šampióni, menší démoni atď.), či možno ako nejaké črty formálnej organizácie pre Zákon (v zmysle poverovania úlohami a dohliadania na normy správania členov alebo tak). Agenti pritom môžu žiť svoje normálne životy, jeden vedľa druhého. Môže sa ale kedykoľvek stať, že sa konflikt naplno rozhorí, príde volanie do zbrane, v chrámoch začne niekto šíriť propagandu a agenti sú aktivovaní a spolužitie je tatam.
Výnimkou je čosi ako „true neutral“. K tomu možno dodám neskoršiu koncepciu od Gygaxa z konca 70. rokov, ktorá rozlišovala tri druhy neutrality (už potom, ako sa Zákon-Chaos začal stotožňovať s Dobro-Zlo): Neutral 1 ako veľmi zriedkavý skutočne neutrálny postoj, snaha o vybalansovanie dobra a zla, Neutral 2 keď postave sú akékoľvek morálne hodnoty ukradnuté, rezignácia na dualitu dobra a zla alebo jej transcendencia a Neutral 3, ako dočasný stav, keď je postava ešte nerozhodnutá, na ktorú stranu sa príkloní. V mojej verzii sveta Denethix a Pláne tisícich veží, kde je umiestnený aj modul ASE, existujú tajné neutrálne organizácie, ktoré zasväcujú životy svojich členov a svoje zdroje udržiavaniu rovnováhy v zmysle Neutral 1. Sú to ale ľudské organizácie bez vplyvu metafyzických patrónov. Majú vlastné iniciačné rituály a vlastný tajný jazyk, ktorý sa člen musí naučiť. Samotná idea rovnováhy pritom nemá povahu metafyzického princípu, akým sú Zákon a Chaos.
Alignment chápem ako voliteľný prvok settingu, ak
chcem, aby sa na pozadí hry či prípadne v jej centre odohrával konflikt dvoch
kozmických mocností. Ak chcem hrať sword and sorcery kampaň alebo murder hobo
vyvražďovačku, tak to asi nepotrebujem. Bytosti Chaosu a staré božstvá môžem v hre
mať aj bez konceptu presvedčenia. Ale pre Elricovskú/Black Legion hru, kde sa
každá z mocností pokúša postavy dostať na vlastnú stranu a kde čím je postava
mocnejšia, tým väčší tlak je na to, aby sa stala šampiónom jednej zo strán, to
je super. Na vyšších úrovniach má tento konflikt, ktorý bol dovtedy len občasne
zmieneným pozadím, epický potenciál. V priesmyku Morena sa ti v podobe stareny
zrastenej so zemou zjaví Gargantuan, Pán zdvojených svetov Xoya a Natarha, zároveň pravá
ruka Katanhua, Pána Chaosu, a dá ti ponuku: ak sa ti do troch splnov podarí
zavraždiť Zákonného Lorda Densona, za odmenu dostaneš armádu bronzových vojakov
s dušami vymretej rasy z Xingu a pevnosť na fragmente pláne Tieňa a kľúče k
trom z Dévických brán... Ak chceš vstúpiť do služieb, stačí prísaha a prijatie
Znamenia Chaosu, horiacej runy vznášajúcej sa nad tvojím čelom... Mám silný pocit,
že už minimálne od 1. edície AD&D bolo súčasťou endgame, že s rastom moci
postáv (niekedy po 9. leveli, skôr okolo 13.-14. úrovne) tento konflikt
nadobudne pre postavy hmatateľnejšie, bezprostredné rozmery. Ostatne potreba presunúť hru do iných rovín existencie a ich konceptuálne usporiadanie (cosmology of planes) viedli k známym a obľúbeným settingom ako Planescape. Nutno podotknúť, že v tejto rozvinutej podobe už kozmický konflikt zďaleka neobsahoval len pôvodne dosť čiernobiely vzťah medzi Chaosom a Zákonom...
Diskusia prebieha tu: RPG Fórum
