Sedem prešporských krčiem

U plesnivého havrana

Krčma nechránená bezpečím mestských hradieb, poniže dunajského prúdu. Nenápadný, machom obrastený nízky dom so zeleným, zájdeným a ledva čitateľným vývesným štítom (na ktorom je skapatý havran s otrčenými nohami). Kedysi to bol pašerácky brloh. Majiteľom je Konrád Štajn, prezývaný Mornár, veľký chlap s nízkym čelom a hrubými rukami, vraj bývalý lodivod. V krčme sa stále v kúte obšmieta jeden z dvojice vyhadzovačov – Lacko Trhan alebo Pavko Šupák.

Nepohodlné vnútorné vybavenie z naplaveného dreva a vyradených riečnych člnov. Pod stropom je zavesená rybárska sieť, v ktorej sú navešané jantárovo sliepňajúce gule, ktoré poskytujú trocha svetla, ale zato o to viac tieňov. Spať sa dá len v spoločnej miestnosti, ktorá pred desiatou večer slúži ako nálevňa. Každú stredu tu vystupujú trpasličí zápasníci (naozajstní zakrpatenci).

K miestnym špecialitám patrí údený úhor s kvakou, kapusta s hríbami a klobásou, bedársky grog (zlievky), ražný kvas a stará červená (pálenka z kôstok).

Strieborný úhor

Krčma pred mestskými hradbami, pred Rybnou bránou (asi na mieste dnešnej Reduty). Krčmár Vavrinec Mrákota, predčasne plešivejúci muž plnšej postavy, je bývalý obchodník so súknom. Dom odkúpil pred rokom od mesta (predchádzajúci zadlžený majiteľ sa vraj obesil v pivnici a dom prepadol mestu), s rodinou ho zrenovovali.

Do Úhora chodia rybári, prístavní robotníci, príslušníci riečnej stráže, ale aj obchodníci a trhoví inšpektori. Známymi sú varené riečne raky a štipľavá rybacia polievka. V posledných mesiacoch sa však povráva, že hostinec je prekliaty a po večeroch prázdny.

Biela veža

Biela veža je kulinárskou pýchou Prešporka. Je to vysoký, viacposchodový stredoveký dom hneď pri Michalskej bráne. Majiteľ si necháva hovoriť Klaudio a občas v priebehu večera so starosvetskou sľachtickou noblesou zavíta medzi hostí. Hostinec v poverení prevádzkuje Šimko Žibrin, mladý šikovný muž s prenikavým pohľadom očí rôznej farby. V Bielej veži je niekoľko slušných a vždy čistých izieb vykladaných vyrezávaným dreveným obložením s lesným motívom a dokonca aj dve kniežacie izby.

V Bielej veži si dajú záležať na tom, aby každý večer prekvapili iným pokrmom – raz sú to prepelice plnené kačacou paštétou a brusnicami, inokedy je to diviačie v slaninke, či dokonca občas aj ešte špeciálnejšie pokrmy pre vybranú klientelu. K tomu najlepšie tokajské a vlastný stály hudobník, na nineru hrajúci starý Jánoš Belohlav.

Za hlavným salónom, v chodbe vedúcej do dvora k záchodom, postáva vyhadzovač Stano Ťarcha, strážiaci úzke schody vedúce do podzemia, do tajnej herne.

U slepého Františkána

Bývalý kláštor na Františkánskom námestí, pred ním sa týči morový stĺp. Krčmár Janko Cengáč si priestory prenajíma od rádu františkánov, izby sú zariadené striedmo a stále pripomínajú mníšske cely, vrátane zamrežovaných okien. Odkedy si Rád sv. Alžbety zriadil komendu oproti, chodievajú sem občas tajne rádoví vojaci na kalíšok domácej marhuľovej pálenky, či stretávať sa s rôznymi neoficiálnymi žiadateľmi. V krčme vládne ticho, ľudia sa rozprávajú pološeptom a podozrievavo sa obzerajú. V strede nálevne je murovaná a zamrežovaná studňa, z ktorej dodnes stúpa hnilobný puch. Janko preto páli vonné sviece, jeho obľúbenou voľbou je ľalia a orgován, čo len zosilňuje záhrobný pocit.

Styx

Styx je údajne podzemná krčma v mestských katakombách, kam sa dá dostať len tunelmi a priechodmi, ktoré poznajú zasvätení, a s pomocou hesla, ktoré od vás pýtajú pred železnými dverami s krištáľovou lebkou. Vraj sa tam stretávajú hľadaní zločinci, diableristi, nekromanti, buriči a vrahovia. Ceny majú byť veľmi vysoké.

Vináreň u zeleného draka

Kamenný dom oproti Kostolu Povýšenia Svätého Kríža na Farskej ulici. V strede hlavnej miestnosti dominuje veľká pec, ktorá zabezpečuje teplo, domácku atmosféru a na ktorej miestni štamgasti, ak trocha prebrali, vyspávajú opicu. Na stene visí vypchatá hlava baziliška. Krčmár Leonard Truhla má pol tváre ochrnutej a kríva, a na opasku nosí veľký a ťažký zväzok kľúčov. Okrem skvelého svätovavrineckého a veltlínskeho k miestnym špecialitám patrí pečená slanina s fenyklom a cesnakom, či hustá polievka z čierneho piva podávaná v tu pečenom bosniaku.

Pod dubom

Vo vinohradoch pred hradbami, asi na mieste, kde je dnes Obchodná ulica, stojí rozložitý, zďaleka viditeľný starý dub. Okolo jeho kmeňa, pod príkrovom vetiev, sa rozkladá záhrada, známa ako viecha Pod dubom. Sedáva sa vonku, na kamenných laviciach pokrytých ovčími a medvedími huňami, pod baldachýnom z viniča, medzi bronzovými ohrievacími misami, z ktorých rozvoniavajú hrnce s vareným vínom a horúcou medovinou. Medzi miestne lahôdky patria jarabice s kvetovým šalátom alebo vínne listy plnené údeným mäsom a jačmennými krúpami. Krčmu vlastnia dve ženy, dvojičky. Lucia Kružlická, s jazvou po popáleninách v tvári, je vážna a zodpovedná; jej lesbická sestra Feéria Kružlická je rozpustilá a stále rozosmiata. Pod dubom sa spáva v hojdacích sieťach, za jasných letných nocí okolo hostí poletujú svetlušky a počuť vzdialený spev.

Každá krčma má aspoň jedno tajomstvo.