Žily zeme - úvod

Zabili sme strom, opracovali a ohladili ho tak, aby sme prstami mohli rátať jeho letokruhy. Toto bol akt nadvlády a kontroly.
Vo vojne medzi stromami a ľuďmi vyhráva človek.


Kameň je čas uchopiteľný dotykom. Ľudská činnosť je plytká, len čerením hladiny. Naše najstaršie, napoly zabudnuté mýty, sú len okamihom v pamäti kameňa. Do kameňa môžeme ryť, môžeme ho rezať a blúdiť dlaňami po čiarach jeho vrstiev, ale nie je v tom žiadne pretrvávajúce víťazstvo.
Zrážku medzi kameňom a človekom vyhráva kameň.

„Pred ich zrakmi zjavia sa znezrady

Taje prastarých hlbín, chmúrny

Nezmerný oceán bez medzí,

Bez mier; kde sa dĺžka a šírka a výška

A čas a priestor strácajú; kde najstaršia Noc

A Chaos, prarodičia Prírody, držia

Večne pretrvávajúcu Anarchiu“

- John Milton, Stratený raj

Ľudské spoločnosti, všetky pozemské ekosystémy s ich faunou a flórou, sa vyvinuli a pretrvávajú v úzkom výškovom pásme niekoľkých stoviek metrov. Zem má polomer 6.371 kilometrov. Svet zelene, svetla a vzduchu je len tenučká, krehká vrstva na povrchu nezmerného oceánu kameňa. Skutočný svet, hlbší a opravdivejší svet, je ohraničený iba svetlom zhora a ohňom odspodu – a možno ani tými nie.

„Desivá tiaž noci, len na okamih chabo zahnaná, nástojčivo, s neodvratnou silou, nastoľuje poznove vládu“

- Auguste Rodin, Katedrály Francúzska

1 hodina svetla = 1 strieborniak = 10 kalórií

Zapamätaj si túto rovnicu.

Prepája čas, vzdialenosť, svetlo, peniaze, hmotnosť a hlad.

Pod zemou je všetko stále hladné.

Ľudské telo má približne 500.000 kalórií.

Tam hore, nedosiahnuteľne ďaleko, sa píše rok 1670.

To je však ešte nepodstatné. Čas má tu dole úplne iný význam.
Sprievodcami sú vám temnota, hlad a šialenstvo.

 

Žily Zeme.

Jaskynné dómy, komory a rokliny sú len ostrovčekmi temnoty v monumentálnom šedivom oceáne skál.

Geologický tlak deformuje čas a priestor.

Platia tu vlastné fyzikálne a ekologické zákonitosti.

Pohyb nie je lineárny. Jaskynné komplexy sa časom menia.

Je jaskynný komplex voči votrelcom úplne ľahostajný? Je aktívne nepriateľský?

Myseľ, zbavená spoľahlivých rytmov striedania dní a nocí a zrakových vnemov, vystavená neustálemu pocitu hladu, prichádza o oporné piliere stability.
Aj najmenšie vnemy spája do znepokojivých tvarov a bájnych, či intímne známych postáv.

Za okrajom zorného poľa sa skrývajú vidiny.

Kto vie povedať, či ešte bdieme alebo už sníme?

"Stav dieťaťa v maternici je stavom šťastia, nečinného šťastia, a tento stav je porovnateľný s rajskou blaženosťou. V maternici si dieťa neuvedomuje striedanie dňa a noci, či žiadne obrazy plynutia času. Preto nie je prekvapujúce, že pre tých, ktorí sú školení v symbolizme detského podvedomia, metafory znázorňujúce večnosť pripomínajú návrat do maternice."

- Joseph Campbell, The Masks of God: Primitive Mythology

Toto je vstkutku mýtické podsvetie.